Film: Argo

9. apríla 2013 | Komentár

Prakticky koncom každého roka sa do kín dostáva aspoň jeden film, ktorý ašpiruje na najprestížnejšie filmové ocenenia a ktorý rozoberá nejakú historickú či politickú tému z Ameriky. Aj v tomto roku medzi nominovanými (napríklad na Oscara) boli tri takéto filmy, z ktorých téma filmu Argo sa zdá byť najabsurdnejšou, ale možno práve preto jednou z najpríťažlivejších pre divákov – a to nielen v USA. Argo je totiž film o nakrúcaní filmu, ktorý vlastne nikdy neexistoval.

V novembri 1979 v Teheráne v Iráne udalosti po politickom prevrate a zvrhnutí šacha viedli k útoku na ambasádu USA a k zadržaniu vyše 50 pracovníkov, ktorí boli v zajatí držaní viac ako rok. Medzitým tesne pred útokom sa šiestim zamestnancom podarilo z ambasády uniknúť a skryť sa na kanadskej ambasáde, čím vlastne vystavili riziku aj kanadského veľvyslanca a tamojších zamestnancov. Situácia na záchranu sa zdala beznádejnou, ale v tom Tony Mendez (Ben Affleck), expert CIA na záchranu rukojemníkov z podobných situácií, prišiel s neuveriteľným nápadom. Jeho návrh bol odcestovať do Iránu s potrebnou dokumentáciou a dostať týchto šiestich zamestnancov von, a to tak, že sa budú predstavovať ako kanadský filmový štáb, ktorý v Iráne chce natáčať svoj sci-fi film. Všetci to označili za absurdný či zlý nápad, ale predsa jediný, ktorý mal aspoň mizivé šance na úspech, a tak Tony s pomocou známeho maskéra Johna Chambersa (John Goodman) z filmov Planet of the Apes a producenta Kena Taylora (Alan Arkin) presvedčili svet o natáčaní filmu Argo a filmovom štábe v Iráne.

Treba mať na pamäti, že ide o film, ktorý je založený na historických udalostiach, a teda aj keď sa nápad sfalšovať produkciu filmu a pomocou toho dostať ľudí zo smrteľného nebezpečenstva zdá byť absurdným, ide o naozajstnú operáciu americkej vlády. Filmy, ktoré sú natáčané podľa historických udalostí, sa vždy stretajú s veľkým problémom, čiže otázkou: ako udalosť, ktorá trvala dlhšie, podať za dve hodiny divákovi zrozumiteľne, pútavo a presne. Pravdaže, pri každom hranom filme sa musia robiť určité kompromisy, a preto je pravda trochu skreslená alebo udalosti skrátené. Ani Argo nie je výnimkou, a preto niektorí diváci, hlavne z Kanady, Anglicka či Nového Zélandu, môžu trochu namietať, že ich vlády pri záchrane pomáhali viac než je to ukázané vo filme. Medzitým ak aj sú niektoré historické nedostatky (koho viac zaujíma kríza v Teheráne, nech si pozrie dokument alebo niečo o tom prečíta – hraný film totiž nikdy netreba brať ako na 100 % presný), je to všetko s cieľom dosiahnuť čo najväčšiu dynamiku a pritiahnuť diváka, čo Argo určite spĺňa výborne. Jeho tvorcovia totiž využívajú túto historickú situáciu ako podklad na vytvorenie veľmi napínavej drámy, čiastočne trileru, či dokonca na zobrazenie ľudskej vynaliezavosti, ale nie na rozoberanie politických a ťažkých morálnych problémov. To je práve jedna zo zaujímavých vecí na tomto filme – napriek tomu, že ide o film, v ktorom sa pojednáva o zahraničnej politike USA, darí sa mu celkom dobre byť vlastne apolitickým, čo sa nedá povedať o niektorých iných filmoch s relatívne podobnou témou nakrútených v poslednom čase. Za to, že film danú tému tak dobre využíva na vytvorenie pútavej drámy, treba určite pochváliť výborný scenár, pod ktorý sa podpísal Chris Terrio, ktorý čerpal z knihy Antonia Mendeza a novinového článku Joshuaha Bermana.

Keď vyšli správy, že sa bude nakrúcať film Argo, prvé informácie boli, že film bude režírovať George Clooney, ktorý toto však nakoniec kvôli iným projektom prenechal Benovi Affleckovi a spolu s ním a Grantom Heslovom film iba produkoval. Tak sa po čiernom trileri Gone Baby Gone a akčnom The Town (o obidvoch bolo písané vo Vzlete), Argo stal tretím filmom (a to tretím dobrým filmom), ktorý režíroval Ben Affleck. Ak sme pred šiestimi rokmi mohli trochu skepticky očakávať jeho režijný debut, dnes už asi nikoho nemôže diviť, že pán Affleck vie natočiť výborný film. Dokonca zdá sa, že každý jeho film je lepší ako ten predchádzajúci. Argo diváka „chytí“ už na začiatku a jeho pozornosť udrží prakticky do poslednej minúty. Jedným z dôvodov toho je skutočnosť, že je veľmi dobre vyladený – má výrazne dramatické scény a scény, v ktorých sa divák bojí, ako aj veľmi dobre spracované scény s napätím a dokonca aj viacero komických scén, pri ktorých sa divák celkom dobre zasmeje. Pravdaže, k tomu, aby celý film dobre fungoval, prispeli aj dobré herecké výkony. Do hlavnej roly režisér obsadil seba, čo býva riskantné, lebo sa v takých situáciách často objaví chyba, že postava, ktorú stvárnil režisér, neladí s ostatnými postavami a prichádza k prehrávaniu. Ben Affleck si s týmto však ako skúsený herec úspešne poradil. John Goodman a Alan Arkin sú ako obvykle výborní a prinášajú do filmu aj komiku. Pochváliť treba aj hercov, ktorí hrali šiestich pracovníkov americkej ambasády či zamestnancov v CIA. Okrem toho film je dobre spracovaný aj z technickej strany – kamera, strih, zvuková montáž či výprava sa snažia, aby film čo najviac priblížil realitu, a netreba zabudnúť ani na krásnu hudbu Alexandra Desplata, ktorá výborne dopĺňa celkové ovzdušie.

Pravdaže, ako každý film, má aj Argo svoje nedostatky, ale celkovo je veľmi dobrý film, ktorému sa celkom dobre darí v kinách a ktorý aj od kritiky dostal veľmi dobré hodnotenia. Neprekvapí teda, že získal Zlatý glóbus za najlepšiu drámu a réžiu, ako aj cenu kritiky v rovnakých kategóriách…

Stanislava SLÁDEČEKOVÁ

 

Share Button

Značky:

Kategória: Film

Pridajte komentár

Top