Film: Cigán

17. augusta 2011 | Komentár

Veľký slovenský režisér Martin Šulík, známy filmami Záhrada (1995), Krajinka (2000), či Slnečný štát (2005) v júli v tomto roku premiéroval dlho očakávanou snímkou Cigán. Svetovú premiéru mal na Karlových Varoch a slovenskú v rómskej osade v obci Rychnava, kde film bol natáčaný. Hlavný herec, ináč neherec Ján Mižigár si z Karlových Varov odniesol zvláštnu cenu poroty za herecké stvárnenie hlavnej osoby. Film na festivale získal ďalšie dve neštatutárne ocenenia – Cenu Europa Cinemas Label a Cenu Dona Quijota, ktorú udeľuje Medzinárodná federácia filmových klubov.

Dráma sleduje rómskeho chlapčeka Adama. Adam má štrnásť rokov. Žije v cigánskej osade a dostáva sa do konfliktov s pravidlami svojej komunity. Približuje sa „gádžom“, túži po vzdelaní a poctivo zarába peniaze. Zostal bez otca. Nikto nič nevie, aj tak sa hovorí, že to bola nehoda, ale Adam tuší, že ho niekto zabil. Nemá však žiadne dôkazy a žiadnych svedkov. V momentoch osamelosti sa mu otec zjavuje a ukazuje smer. Matka nebola dlho vdovou. Vydala  sa za brata svojho zosnulého manžela. Žigo, Adamov strýko a nevlastný otec, vždy bol opakom svojho poctivého a pracovitého brata. Otcova smrť zmenila Adamovi život. Zrazu dospel, musel pomáhať mame aby nakŕmila ďalších dvoch súrodencov. Zaujímajú ho iba dve veci – box a Julka. Keď matku odnesú do nemocnice na pôrod, Žigo využije situáciu a dvoch bratov vtiahne do ilegálnych činností. Policajti ich prichytia a uväznia. Vo väzení sú chlapci nútení navzájom sa byť a týrať. Učiteľ a farár, akýsi ochranca detí v osade, ich z väzenia vytiahne. Ako trest, farár vyhodí Adama z boxerského tréningu. Aby úder bol väčší, Julku predajú do Prahy. Hádka so Žigom mu potvrdila otcove posledné smernice – pochopí, kto ho pripravil o otca. Film končí krvnou pomstou.

Rómovia a problematika rómskych osád je na Slovensku veľmi populárna téma. Točia sa dokumentárne filmy, fotia sa fotografické súbory a kriminalitou Rómov a rómskych osád sa plnia televízne noviny. Šulík sa filmom snažil vojsť hlbšie do rómskej komunity. So scenáristom Leščákom (scenáristom úspešnej snímky Slepé lásky (2008)) a ďalšími tvorcami dlho skúmal problematiku, navštevoval osady a stretával sa s tamojšími obyvateľmi. Príbehy úžerníkov a pracovitých jednotlivcov nasávali a zakomponovali do filmu. Väčšiu časť hereckej posádky tvoria neherci. Film je nakrútený v autentickom prostredí rómskej osady a je prvým slovenským filmom, v ktorom sa hovorí prevažne po rómsky. Film stavia jednotlivca atypického pre typické rómske prostredie do konfliktov s našimi predsudkami. Vo filmovej estetike cítime Kusturicu – rómske svadby, oslavy, hudba, tanec. Šulík je známy „fantazmagóriami“, ktoré dlho oddychovali, ale sa do Cigána opäť zakomponovali. Cigán diváka pobaví obrazovým humorom a scenáristické hlášky sa, verím, budú dlho opakovať vo verejnosti.

Jana ŽIAKOVÁ

 

Share Button

Značky:

Kategória: Film, Top

Pridajte komentár

Top