Film: The Next Three Days

13. apríla 2011 | Komentár

Široká verejnosť aj u nás málokedy venuje veľkú pozornosť filmom, ktoré boli natočené niekde v Európe, a to hlavne preto, že o nich nikdy nepočula, málokedy narazí na ich reklamu v televízii, v novinách či na internete. Tieto filmy však často majú zaujímavé témy, zaujímavé aj pre Hollywood. Práve dobré (niekedy aj lepšie) americké remakes zarobia na téme a často spopularizujú aj pôvodný film. V tomto prípade ide o nákladnejší a známymi menami podložený americký film, ktorého natáčanie je založené na francúzskom filme z roku 2008 – Pour elle.

John Brennan (Russell Crowe), bystrý, systematický, ale inak nijako výnimočný chlap žije s manželkou Larou (Elizabeth Banks) a trojročným synom Lukom (Ty Simpkins) celkom normálny život. Všetko to sa však rýchlo zmení, keď jedno ráno Laru zatknú, obvinia a usvedčia z vraždy. John, ktorý svoju manželku miluje, nikdy sa ju ani neopýta, či tú vraždu spáchala, a stále sa snaží dostať ju z väzenia. Po troch rokoch súdov a odvolaní je jasné, že Lara sa z väzby nedostane. Také správy ju celkom zničia a zjavujú sa u nej samovražedné sklony. Toto je priveľa pre jej milujúceho manžela, pred ktorým stojí ťažké rozhodnutie. Všemožne sa snažil dostať ju von rešpektujúc pravidlá, ale tie zlyhali a jediná možnosť ako znovu dať rodinu dokopy je zločin, ktorý nemá veľké šance na úspech – útek z väzenia. Ako profesor literatúry s tým, pravdaže, nemá veľa skúseností, preto vyhľadáva pomoc muža, ktorému sa už viackrát podarilo z rôznych väzení utiecť (Liam Neeson). Na základe jeho skúseností John začína na stene v spálni robiť obrázkovú mozaiku okolia väzenia, mapy a plánu na útek. Spôsob, akým pripravuje útek, hovorí o jeho charaktere – nie je to žiadny kriminálny génius, ale akademik, ktorý sa učí z kníh a internetu. Je to slušný chlap, ktorý s kriminálom a násilím nemal nikdy nič spoločné, ale keďže potrebuje falošné doklady a veľa peňazí, je prinútený prísť s ním do veľmi blízkeho kontaktu. Všetko sa stáva ešte dramatickejšie, keď zistí, že jeho manželka má byť za niekoľko dní preložená do iného väzenia a čas na útek sa kráti.

Asi po piatich minútach má tento film strašný zvrat, ktorý diváka pripúta k obrazovke a už ho nepustí. Najlepšie je spracovaná práve hlavná postava Johna Brennana, obyčajného človeka, ktorého premenu sledujeme postupne počas filmu. Z obyčajného učiteľa sa zrazu nestáva superhrdina, ale pomaly krok za krokom viac a viac prepadá svojmu odhodlaniu. Ani on nie je celkom presvedčený, že to zvládne, je nervózny a celkom ľudsky robí strašné chyby. Práve tieto chyby spôsobujú to, že divák každú chvíľu očakáva, ako sa celý plán zrúti a ako sa všetko pokazí. Stvárnenie tejto postavy vyžadovalo veľa úsilia od pána Crowea, na ktorého si hneď pri písaní scenára spomenul pán Haggins. Ako hovorí, táto postava musela toho veľa povedať bez slov, pohybmi tela a očí vyjadriť, ako sa John Brennan rozhodol, čo Russell Crowe dokáže. Ženská postava, ktorú stvárnila pani Banksová, sa vo filme nezjavuje tak často, ale zato v scénach podáva dobrý výkon. Jej postava je zaujímavá pre dynamiku, lebo sa tiež mení. Najprv má ešte nádej, potom je strašne sklamaná, zúfalá, zmierená, má trochu, nazvime to zdravého rozumu a hneď nato robí niečo strašne iracionálne. Veľmi zaujímavé je to, že vo filme, dramatickom trileri, nie je žiadna negatívna postava, ktorú hlavný hrdina môže poraziť a nevyhráva to klasické dobro, ako väčšina ľudí očakáva od hollywoodskeho filmu. Tento prístup k téme používala skôr len hŕstka filmárov a aj teraz ho (i keď to dnes možno vidieť trochu častejšie) pre svoje ťažké, ale úctyhodné spracovanie používajú len odvážni. Paul Haggis sa už neraz osvedčil ako dobrý scenárista (In the Valley of Elah, Letters from Iwo Jima, Million Dollar Baby), ale aj ako schopný režisér, keď jeho film Crash dostal Oskara za najlepší film. Podobne ako vo filme Crash, aj tu skúma ľudskú morálku, pričom nezachádza do melodrámy a vytvára napínavý film. I keď sa o ňom píše, že akčné scény mu nie sú cudzie, predsa medzi jeho najvydarenejšie scény patria tie citovo silne nabité. Ako príklad možno uviesť, že v tomto filme jednou z najpôsobivejších scén je tá, v ktorej John ide oznámiť Lare, že súd nevyhrali, a pritom nikto nepovie ani slovo. K atmosfére tejto scény a vôbec celého filmu veľmi dobre pomáha krásna hudba pána Dannyho Elfmana (komponoval hudbu aj pre diela, akými sú napr. Chicago, Mission: Impossible alebo Big Fish). Pravda, film má svoje slabšie miesta. I keď sa vo filme objavoval pár policajtov, ktorých význam sa strácal, asi v poslednej tretine vstupuje na scénu nový policajt. Tak ako sa darilo z postavy Johna robiť celkom normálneho človeka, tak sa to nedarí pri tejto novej postave, z ktorej sa stáva nejaký super-policajt, ktorý všetko vie a všetko hneď dáva do súvislostí. Áno, toto je vo filme urobené preto, aby napätie pri úteku bolo väčšie, ale ak sa nad tým aspoň trochu zamyslíte, nedáva to až taký veľký zmysel. Ak však prijmete takéto podanie, film sa pre vás stane len o to dramatickejší. Je tu ešte zopár drobností, bez ktorých by sa film mohol zaobísť, ale zas niektorí diváci, ktorí majú radi akčné scény, by sa menej pobavili. Ako už bolo spomínané, tento film mal väčší úspech a v kinách viac zarobil ako francúzsky originál. Nemal však nateraz tak veľký úspech, ako by sa očakávalo. Jeden z hlavných dôvodov je to, že sa zjavil v kinách, keď aj najnovšie pokračovanie Harryho Pottera a v čase mediálnej masáže s filmami, ktoré boli nominované na Oscara. Kritici mali na neho zmiešané názory. Možno však povedať, že sa všetci uzhodli v tom, že Russell Crowe a Elizabeth Banks svoje roly výborne stvárnili a hlavnou pripomienkou je to, že scenár úteku a vývoj deja sú nepravdepodobné. Na druhej strane v každom filme o úteku z väzenia a rozčarovania zo systému je plán utečenca chabí a nepravdepodobný, či nie?

Ak by sme chceli sumovať tento film do jednej vety: je to triler o obyčajnom mužovi, ktorého ženie láska a on sa dostáva do neobyčajných a nepríjemných okolností. Ako hovorí pán Haggins, najviac ho pri tejto téme priťahuje nejaká otázka, na ktorú ani sám nevie odpoveď. V tomto prípade by to bolo: zachránil by si ženu, ktorú miluješ, aj keď vieš, že jediný spôsob na to je spáchať zločin, ktorý má mizivé šance na úspech, a čo potom?

Réžia: Paul Haggis

Stanislava SLÁDEČEKOVÁ

Share Button

Značky:

Kategória: Film

Pridajte komentár

Top