Film: Tinker Tailor Soldier Spy

14. marca 2012 | Komentár

Z plodov minuloročnej práce v britskej kinematografii sa ako najúspešnejší jednak u kritikov a divákov ukazuje špionážny triler Tinker Tailor Soldier Spy, ktorý sa odohráva začiatkom 70. rokov minulého storočia v Londýne, kde prebiehajú boje hlavne medzi britskou a ruskou tajnou službou.

Keď sa spomenú boje a špionážny film, veľa ľudí si určite predstaví veľké výbuchy, prestrelky, naháňanie na autách, prefíkané technické pomôcky a krásne ženy, ako to poznáme z iných klasických britských špionážnych filmov o Jamesovi Bondovi. Nie, tentoraz ide o viac reálne zobrazenie sveta tajných služieb v roku 1973 – počas studenej vojny. Aj tu sú síce agenti, ktorí sú v teréne, zabíjajú a vykonávajú ďalšie špinavé práce, ale tí sa považujú, no možno povedať za tak trochu spotrebný materiál a ich nadriadení (podobne ako je to tomu aj dnes) sú ľudia, ktorí dokážu všetko vypozorovať, majú informácie a informácie sú moc.

Dej filmu sa začína, keď vedúci Britskej tajnej služby, už starší a niektorými kolegami označovaný ako paranoidný Control (John Hurt), pošle do Maďarska agenta Jimiho Prideauxa (Mark Strong), aby potvrdil jeho podozrenia, že v ich kruhoch je dvojitý ruský agent. Všetko sa však skončí fiaskom, keď Jimiho odhalia a postrelia a Control spolu s Georgom Smileyom (Gary Oldman) dostanú výpoveď. Krátko po Controlovej smrti sa ale ministrovi ozve jeden z agentov, ktorý potvrdí Controlove domnienky a Smiley je požiadaný, aby našiel toho dvojitého agenta. Ako výpomoc si berie ďalšieho agenta na dôchodku a mladého Petra Guillama (Benedict Cumberbatch), ktorý stále pracuje v Circuse (označenie pre britskú tajnú službu), ale nikto z jeho nadriadených nevie o jeho spolupráci so Smileyom a vystavený je vlastne najväčšiemu riziku. Postupne sa dozvedáme, že aktívna operácia Witchcraft, ktorá bola rozbehnutá za Smileyho chrbtom, kým ešte bol v službe, je podozrivá a síce stručne, ale cez viacero retrospektív sa predsa dozvedáme o vzťahoch, ktoré boli v Circuse. Ku postupu vo vyšetrovaní prichádza, keď sa objaví Ricki Tarr (Tom Hardy), ktorý hovorí, ako získal na svoju stranu informátorku, ktorá mala informácie o hľadanom tajnom agentovi, ale keď to hlásil do Circusu, niekto sa veľmi snažil zahladiť stopy o tom. Teraz Tarra preto nechce zabiť len ruský KGB, ale aj niekto z jeho vlastných radov. Vyšetrovanie sa stáva stále riskantnejšie, ale informácie sa postupne nahromaďujú, aby ich konečne inteligentný Smiley pospájal a dostal jasnú odpoveď, kto z jeho kolegov pod rúškom toho, že získava hodnotné informácie pre Britov, vlastne podáva správy záhadnému Karlovi, šéfovi ruskej tajnej služby.

Hoci dej smeruje k tomu, aby sa zistilo, kto spáchal niečo, nejde tu o typický triler. Tento film by sme mohli celkom korektne opísať ako súbor smutných, depresívnych, a tak trochu romantických príbehov osamelého života špióna. O tom, že ide o nebezpečné povolanie, ale aj tom, že ide o veľmi detailnú prácu, ktorá si vyžaduje veľa trpezlivosti, odviazanie od vonkajšieho sveta, ktorý sa môže len pozorne sledovať, hovorí veľa scén spôsobom, ako boli natočené, ako aj herci svojimi výkonmi. Celý film prebieha hodne pomaly, je tam text, ale je ho trochu menej a zakladá sa viac na tom, ako sa postavy správajú. Tieto postavy musia urobiť početné rozhodnutia aj keď ide o ich osobný život, ktoré sú pre nich ťažké, predsa ticho trpia a vo filme nemajú emočné zrútenia, ako by sa to mohlo stať v niektorých iných filmoch, ale sú konzistentní vo svojom charaktere, čo pridáva filmu na hodnote.

Hlavnou postavou filmu je George Smiley, o ktorého osobnosti sa dozvedáme najviac, ale sú tu početní iní agenti, na ktorých osobnostiach práca trvale a rozdielne zanechala svoju stopu. O týchto postavách sa dozvedáme síce trochu menej (niekto by namietal, že až príliš málo na film typu detektívky), ale predsa ide o dôležité veci o ich osobnosti, ktoré viac nahrávajú tej netriler časti a divákovi by podľa tvorcov mali byť dostatočné na to, aby si vytvoril obraz o jednotlivých postavách – čo s nimi systém urobil a čo by oni urobili, keby sa dostali k dvojitému agentovi. Jedným z najväčších mínusov filmu je práve to, že je vo filme veľa postáv, ktorým sa nedostáva dosť času, takže sa môže zdať, že nie všetko je dopovedané.

Ku celej nálade filmu sa veľmi hodí krásna hudba Alberta Iglesiasa (tiež komponoval hudbu pre The Constant Gardener, Volver, The Kite Runner) a kamera Hoyte van Hoytemana (The Fighter, Let the Right One In). Pri kamere ale možno trochu diskutovať o osobnom vkuse, lebo pre niektorých je až príliš „umelecká“. Myslí sa tým, že sa príliš často používa preostrovanie a niekedy sa akoby nepotrebne mení hĺbka obrazu, len aby sa film spomalil, čo je zase u niektorých divákov brané ako plus a zodpovedá tónu filmu. Strih sa môže niekomu zdať (hlavne zo začiatku filmu) ako príliš častý s početnými scénami, ktoré sa zdajú nepotrebné pre dej, ale (ako sa pozdejšie ukáže) sú vlastne veľmi dôležité na dokreslenie osobnosti postáv, čo zase prihráva viac tomu netrilerovému žánru. Medzitým, napriek tomu, že film má toľko už spomínaných charakteristík netypických pre triler, predsa je aj napínavý, najmä keď sa divák dostane cez prvých 30 minút jeho dvojhodinového trvania. Týchto napínavých scén je však pomerne málo na taký dlhý film a zase to prispieva k tomu, že sa chcelo docieliť zobrazenie osamelého života postáv. Otázkou je, či by sa to nedosiahlo aj v prípade, že by film bol natočený v trochu akčnejšom tempe, a tým by bol príťažlivejší pre ešte väčšiu skupinu divákov.

Jeden z dôvodov úspechu tohto filmu je jeho scenár, na ktorého vypracovaní spolupracovali Bridget O’Connor a Peter Straugham, ktorý má už skúsenosti s netypickými špionážnymi predlohami, lebo sa podieľal aj na scenári filmu The Men Who Stare at Goats. Je to scenár urobený podľa predlohy, novely Tinker Tailor Soldier Spy, ktorú napísal John le Carré. Novely pána le Carrého boli použité ako predloha pre iné úspešné filmy, aké sú The Spy Who Came in from the North, The Tailor of Panama, The Constant Gardener atď. Hoci ide o fikciu, predsa všetky tieto diela majú nejaký základ v jeho vlastnej skúsenosti, lebo v 50. a 60. rokoch minulého storočia pracoval pre britskú tajnú službu MI5 a MI6. Konkrétne Tinker Tailor Soldier Spy je čiastočne založený na prípade Kima Philbyho, ktorý bol regrutovaný Sovietmi ešte v 30. rokoch a zaslúžil sa za odhalenie krytia pána le Carrého. Keď ide o réžiu, tá je výborná. Švédsky režisér Tomas Alfredson (predtým režíroval napr. Let the Right One In) výborne režíruje celý film, ale hlavne dobre vedie hercov. Nielenže z nich dostane maximum keď ide o ich výkon, ale sú dobre postavení v záberoch, naplno využíva scenár a keďže táto novela bola už predtým adaptovaná na seriál (ktorý bol v Anglicku veľmi úspešný), nenalieha na tom, aby stoj čo stoj vytvoril niečo nové, ale využíva aj úspešné prvky zo seriálu. Herecké výkony sú vlastne to, čo tento film dáva na vrch rebríčka minuloročných filmov. Mená, ktoré sa tu zjavujú, patria medzi najlepších hercov vo Veľkej Británii a oni svoje pozície obhajujú. Ide o výborného Johna Hurta, ktorý sa zjavuje v menšej časti filmu, ale svojím nástupom a farbou hlasu prináša plus k svojej postave. Colin Firth tiež môže výkonom v tomto filme dokázať, že početné odmenenia, ktoré sa mu v poslednom čase dostávali, sú zaslúžené. Niektorým hercom, ako sú Ciarán Hinds či Toby Jones, sa nedostáva dosť času, aby sa prejavili, na druhej strane niektorí mladší, ako je Tom Hardy, ukazujú, že majú nejaký svoj štýl a snažia sa vyrovnať takým hereckým eminenciám, ako je Gary Oldman. On práve v tomto filme výborne stvárňuje postavu Georga Smileyho. Ide o veľmi ťažkú prácu, lebo táto postava je veľmi uzavretá, precízna a úplne odovzdaná svojmu povolaniu. Preto pán Oldman musí vo väčšine scén byť veľmi nenápadný, takmer bez výrazu a iba v niekoľkých scénach smie vypadať „ľudsky“. Našťastie on dokáže len svojím postojom a výrazom ukázať veľa, viac ako mnoho iných špičkových hercov, a aj keď sa to na prvý pohľad možno nezdá, predsa divák môže pocítiť, ako jeho postava trpí, aj keď to sama neukazuje.

Film získal pochvaly u publika a kritiky a celkom dobre sa mu darí aj v kinách. Hoci nejde o typický triler a jeho tón je trochu rozvláčny, film predsa oplýva početnými výbornými vlastnosťami (medzi ktoré patria réžia a herecké výkony) a medzi všetkými tými novými filmami, čo sa hrnú do kín, stojí to za to venovať mu pozornosť.

Stanislava SLÁDEČEKOVÁ

Share Button

Značky:

Kategória: Film

Pridajte komentár

Top