Interview: Repetitor

12. marca 2014 | Komentár

repetitor-promo

Belehradská skupina Repetitor hrá od roku 2005 ako žensko-mužské trio vytvárajúce dynamický zvuk, v ktorom počuť prvky rôznych štýlov – tie najvýraznejšie sú garage/noise rock a postpunk. Majú za sebou dva albumy a početné koncertné vystúpenia. Na otázky odpovedal gitarista a spevák Boris Vlastelica.

 

Ako sa vlastne stretli členovia Repetitor? Hrali ste predtým v niektorých iných skupinách? 

– Nie, nehrali sme predtým. Milena a ja sme boli spolužiakmi v strednej škole, a tam sme sa rozhodli hrať spolu, onedlho potom sa nám pripojila aj Ana-Marija. Zoznámili sme sa v meste, na nejakej zábave. Nikto z nás nevedel hrať na hudobnom nástroji a na začiatku nám to ani neprekážalo – dôležité bolo stanovisko a vôľa zaoberať sa hudbou, takže spolu sme začali od nuly.

 

Čo majú spoločné a v čom sa odlišujú vaše albumy Sve što vidim je prvi put a Dobrodošli na okean?

– Je to ťažko povedať. Keď nahráš album, počúvaš ho mnohokrát predtým než sa zverejní. A keď všetci súhlasíme a povieme, že to je ten konečný zvuk, nerozmýšľame viac o tom a nepočúvame ten album stále odznova. Je to ako večerná vychádzka. Netreba predtým hodinami stáť pred zrkadlom ako posadnutý a hľadať nedostatky na svojej tvári, lebo tie sa vždy nájdu. Jednoducho sa treba presvedčiť, že nemáš pozostatky jedla na tvári a pokračovať ďalej.

 

Ako vznikajú vaše piesne – pracujete na nich spolu na skúškach alebo členovia samostatne komponujú určité časti skladieb?

– Niet pravidiel, ale väčšina piesní vznikla na skúškach v spoločnej interakcii.

 

Pri opise vášho zvuku sa spomínajú rôzne vplyvy… Kto z vás počúva Pixies, kto Suicide a kto Black Sabbath?

– Ale, pravdaže, každý z nás to všetko počúva. A ešte kopu inej hudby. Spomínanie vplyvov je vlastne nanútené. Jednoducho dnes jestvuje tak mnoho skupín a potrebné sú určité označenia, aby sa poukázalo na ktorého z rockových dinosaurov sa podobá nejaký band, aby si poslucháč ušetril čas. Na nás nikto nevplýval v tom zmysle, že sme chceli mať práve taký zvuk – skôr to bolo určité stanovisko a ideológia zaoberania sa hudbou. Všetci traja sme každodenne v rokenrole, či už na skúške alebo na koncerte (našom alebo inej skupiny), takže počúvame mnoho inakšej hudby, či už ide o hip-hop, stoner, pop, elektro alebo folk – len nech je to dobrá, úprimná hudba s určitým stanoviskom.

Príliš často koncertujete, hrali ste v geografickom rozpätí od Kosova po západnú Európu… Sú nejaké rozdiely v ohlase obecenstva v rozličných krajinách?

– Ľudia všade dobre reagujú a chápu našu energiu. Rozdiely si možno všimnúť skôr v porovnaní rozličných miest než krajín. Stáva sa, že niekde hráme, ľudia reagujú pozitívne a energicky, až potom sa dozvieme, že v tom meste sa ináč na koncertoch nikto ani len nehne. V podstate sa nám darí nadviazať vzťah s obecenstvom, ktoré potom aj nám dáva silu a energiu.

repetitor-foto-luka-knezevic

Repetitor sa spravidla zaraďuje do tzv. Novej srbskej scény. Jestvuje skutočná blízkosť zvuku a senzibility skupín z tejto scény alebo je to len všeobecné označenie?

– Nie, tá scéna nejestvuje a je otázne, či vôbec jestvovala. Keď si založíš skupinu, zvyčajne si mládencom bez úplného vedomia o sebe a samým tým aj bez plnej kontroly nad tým, ako ťa pochopia a kam ťa zaradia. Nezávisí to len od hudby, ale aj od kontextu, médií, tvojho správania sa, obliekania a, samozrejme, scény, ktorá jestvuje v danej chvíli. Úprimne hovoriac, neboli sme práve najspokojnejší tým, ako nás chápali na samom začiatku. A ani sami sme vlastne nevedeli, ako by sme chceli, aby nás chápali, takže sme sa rozhodli jednoducho hrať, až kým to nepochopíme. Preto bola aj taká dlhá prestávka medzi dvomi albumami.

 

Nakoľko je dôležité, aby band okrem hudbe tiež venoval pozornosť obalom vydaní a videoklipom? Ako je to vo vašom prípade?

– Dôležité je, lebo jeden band nepredstavuje len hudbu. Každý veľký, vplyvný alebo kultový band predstavuje zároveň aj určitú ideológiu, ktorú tvoria práve tie „sprievodné” veci, akými sú artwork, fotky, stanoviská mimo hudby alebo nejaká podobná „nehudobná” vec, ktorá prispieva k tomu, aby sme zbožňovali určitú skupinu. A je to trochu nepopulárna téma, lebo demystifikuje rockové skupiny, ktoré hovoria, že pre nich je dôležitá len hudba. Pravda je však taká, že pre všetkých nás je dôležité ako dopadol obal nášho vydania, videoklip alebo fotka skupiny, lebo chceme, aby to komunikovalo s hudbou tým pravým spôsobom. Repetitor by napríklad chcel mať viac videoklipov, ale my sa tým málo zaoberáme, takže posmeľujeme fanúšikov, aby to robili namiesto nás.

 

Čo je najvzácnejšie, a čo najlepšie: vinylová platňa, audiokazeta, CD, mp3 alebo internet streaming?

– Vinyl je určite najlepší a najvzácnejší, keď ho máš. Streaming je najpraktickejší na domáce použitie, CD a mp3 v preprave, automobile alebo počas cestovania. Dôležité je, aby sa to počulo!

 

Nejaký odkaz mladým ľuďom, ktorí snívajú o tom, že si založia hudobnú skupinu?

– Sledujte predovšetkým vlastný pocit. Ak sa vám z nejakého rozhodnutia prevracia žalúdok, to rozhodnutie pravdepodobne nebude dobré, aj keď sa to v danej chvíli možno tak nezdá. Majte stále na zreteli širší obraz a buďte vytrvalí.

jm

Foto: Luka Knežević

Share Button

Značky: ,

Kategória: Hudba

Pridajte komentár

Top