Emir Kusturica (1954) je určite najvýznamnejším režisérom v ex-YU. Jeho prvý film Spomínaš si na Doli Bel? (1981) získal cenu Zlatý lev na festivale v Benátkach, pokým roku 1998 Strieborného leva prebral film Čierna mačka, biely kocúr, a filmy Otec na služobnej ceste (1985) a Podzemie (1995) získali cenu Zlatá palma na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes. Okrem toho, že sa zaoberá kinematografiou, Kusturica spolu so známou „gypsy punk“ skupinou No Smoking Orchestra s veľkým úspechom vošiel aj do hudobného sveta. A práve takýto bohatý tvorivý život bol perfektným podkladom na jeho prvú knihu Smrt je neprovjerena glasina.
Majster magického filmového realizmu teda napísal autobiografiu, ktorá oživuje peknú a už trochu zabudnutú tradíciu bildungsrománu, čiže novely o psychologickom, morálnom a umeleckom vývoji od detstva po dospelosť. Sedemnásť častí knihy tvoria mnohé anekdoty, ktoré formatívne vplývali na tohto umelca ako človeka stále žiadostivého po nových skúsenostiach a odpovediach.
Začiatok knihy hovorí o rokoch školenia a horko-sladkého dospievania vo vtedajšej komunistickej a autoritárnej východnej Európe – od rokov strávených v rodnom Sarajeve a na námestí Gorica, kde Kusturica roku 1961 začal svoje vzdelávanie („nový život”) ako žiak prvej triedy základnej školy, až po štúdium réžie na svetoznámej pražskej akadémii FAMU… Svoje prvé, smelé kroky v oblasti kinematografie Kusturica urobil za pomoci juhoslovanského režiséra Harudina Krvavca (Valter bráni Sarajevo) a spisovateľa Abdulaha Sidrana (Spomínaš si na Doli Bel?). Jeho debutantský film je komická rodinná dráma o chlapcovi (hrá Slavko Štimac), ktorý sa v ovzduší spartanskej komunistickej výchovy pod kontrolou prísneho otca (Slobodan Aligrudić) nešťastne zamiluje do dedinskej prostitútky (Ljiljana Blagojević). Skrze scenár pre druhý film o období tzv. Informbyra po druhej svetovej vojne – Otec na služobnej ceste – Kusturica už počas produkcie mal problémy s politickými inštitúciami post-Titovej Juhoslávie. O scenároch a produkcii filmov vtedy totiž rozhodovali komunistickí funkcionári, a len vďaka dômyselnosti a vynaliezavosti kariéra tohto režiséra úspešne pokračovala so zachovanou originálnou víziou… V knihe sa naďalej striedajú kapitoly o úprimnom a otvorenom vzťahu s matkou a otcom, o smerodajnom vplyve A. P. Čechova a Federica Felliniho, o odchode do USA, kde pracoval ako profesor a nakrútil film Arizona Dream, o krvavej občianskej vojne v Bosne, o juhoslovanských politikoch a rozpade Juhoslávie, o živote vo Francúzsku, o kamarátení s Johnnym Deppom…
Kniha má 382 strán a v predajniach a novinových stánkoch sa zjavila s pekným pevným obalom. Vydavateľstvo Novosti knihu realizovalo v náklade takmer 100 000 výtlačkov, čo je dnes v Srbsku – kde sa knihy veľmi málo čítajú – naozaj ohromná tiráž…
(Vydavateľstvo Novosti, 2010)
Janko TAKÁČ