Knižný debut slovenského spisovateľa Petra Pišťaneka Rivers of Babylon vyšiel roku 1991 ako reakcia na obdobie spoločenskej tranzície v postkomunistickom Slovensku. Režisér Vladimír Balco neskoršie nakrútil rovnomenný film a záujem o knihu sa zväčšil tak na Slovensku, ako i v zahraničí. Nasledovalo pokračovanie románu s podtitulkom Drevená dedina (1994) a trilógiu uzavrela kniha Fredyho koniec (1999). Vďaka Vydavateľstvu Dobar naslov z Belehradu román si od tohto roku možno objednať a prečítať aj v srbskom preklade pod názvom Rivers of Babylon s podtitulkom Kako je ložač postao tajkun (preložila Vierka Hrubíková).
Dej knihy sa odohráva v bratislavskom hoteli a v popredí sú osudy rôznych drobných podvodníkov, prostitútok a podobných postáv z mestského podsvetia, nechýbajú ani tajní agenti štátnej bezpečnosti. Hlavnou postavou, čiže pseudo-hrdinom v románe je Racz, nevzdelaný, primitívny sedliak, ktorý opustil statok a rozbehol sa do mesta nájsť si zamestnanie. Zamestná sa ako kurič v hoteli a hneď po začiatku vykurovacej sezóny pochopí, že kontrola nad vykurovaním mu dáva moc nad celým hotelom. On sa tú moc neostýcha použiť – na drsný, vulgárny a miestami groteskný spôsob vynucuje peniaze a rôzne služby od osôb, ktoré sú vôkol neho, a o krátky čas sa dostane na oveľa vyššiu pozíciu.
Príbeh je podaný expresívnym jazykom a plný je humorných a bizarných situácií z obdobia, keď sa jeden politický systém nahrádza iným; zároveň risuje časť marginálnej spoločnosti, závislej od kriminality a individuálnej manipulácie mocou – všetko to nám pripomína situáciu spoločenskej tranzície, v akej sa už dlho nachádza práve naša krajina. V tom zmysle je srbské vydanie románu Rivers of Babylon významné tak skrze skutočnosť, že ide o jedno z najznámejších slovenských postmoderných próznych diel, ako aj pre aktuálnosť témy v našom prostredí…
(Vydavateľstvo Dobar Naslov, 2011)
Jasmina MARČEK