V 60. a 70. rokoch mnohé rokenrolové hviezdy mali takmer rovnakú šancu zverejniť nový album, ako aj umrieť od predávkovania. Zoznam hudobníkov, ktorí sa stali obeťami drog, je naozaj dlhý (Jimi Hendrix, Janis Joplin, Jim Morrison, Gram Parsons, Nick Drake, Tim Buckley, Keith Moon, Brian Jones atď.). Časy a hudba sa menili, hviezdy predsa začali trochu viac dbať na svoje zdravie a od 80. rokov drogy a overdose sa stali kuriozitami, nie aj pravidlom – avšak predsa umreli Johnny Thunders, Dee Dee Ramone, Layne Staley, nedávno aj Amy Winehouse.
Dnes už takmer ani niet hviezd takého sebadeštruktívneho typu, a preto médiá boli natoľko zvedavé na život a možnú smrť Petea Dohertyho. Jeho prvej skupine The Libertines začiatkom 21. storočia všetci predpovedali skvelú budúcnosť, ale Dohertyho vstup do sveta heroínu, nekonečné škandály, väznenia a turbulentná aféra s modelkou Kate Moss označili koniec tejto skupiny.
V období, keď už všetci očakávali jeho smrť, Doherty založil novú skupinu pod názvom Babyshambles a napriek závislosti od heroínu pokračoval s tvorením fantastickej rokenrolovej hudby na albumoch Down in Albion (2005) a Shotter’s Nation (2007). Po čase sa Pete z Londýna presťahoval do Francúzska a zdá sa, že dnes sa venúva trochu zdravšiemu životu.
Tretí štúdiový album skupiny Babyshambles – Sequel to the Prequel otvára krátka a punkovo zúrivá skladba Fireman, ale už nasledujúca pieseň je inakšia – nádherná a takmer komerčná Nothing Comes to Nothing. Na albume vynikajú takmer všetky skladby, akokoľvek sú štýlovo rozmanité (punk, ska, pop-balady, jazz, blues) – Maybelline, Sequel to the Prequel, Dr. No, Penguins, Seven Shades a Minefield. Predsa sú najlepšie tie dráždivo spovedné piesne – Farmer’s Daughter a Fall from Grace, ako aj zlovestná Picture Me in a Hospital.
Ide definitívne o jeden z najlepších rockových albumov v roku 2013.
(Vydavateľstvo Parlophone, 2013)
Janko TAKÁČ