Dlho očakávaný album londýnskej skupiny Tribes pod názvom Baby vyšiel na samom začiatku roka a už ho vyhlasujú na kandidáta na najlepší rockový album. Po úspešných singloch We were Children a Sappho, festivalových koncertoch a viacerých turné, na ktorých vystúpila pred skupinami Pixies, Kaiser Chiefs  a The Kooks, táto formácia na svojej prvej platni, na ktorej niet slabého miesta, zoskupila jedenásť piesní.

Vydanie Baby neprináša nič skutočne nového, ale aj keď nám je každá pieseň nejako známa, Tribes to urobia tak, aby nám pripomenuli tie najvyspelejšie alternative rock a grunge momenty z dejín rokenrolu. Títo chlapci – Johnny Lloyd, Jim Cratchley, Dan White a Miguel Demelo – sú nejakým spôsobom bezuzdní a beznádejní. Nedbajú priveľmi na vzhľad a osobnú hygienu (určité obdobia svojich životov vraj prežili ako bezdomovci), ale ako praví znalci svoju hudbu utvárajú akoby nenútene. Ich hudba nie je punk, ale je temperamentná a živá, s iba niekoľkými miestami defetizmu (napr. Nightdriving, Half Way Home, Hymalaia).

Album otvára pixiesovská pieseň Whenever, nasleduje We Were Children  (bol to prvý singel skupiny v roku 2011 a hovorí o tom, ako bolo odrastať v deväťdesiatych rokoch: These things happen, we were children in the mid-nineties). Po nej ide jarný singel, pre ktorý skupina nahrala videoklip so zábermi zo svojho rušného turné – Corner of an English Field.

Sappho je pieseň o matke, ktorá opúšťa svoju rodinu skrze partnerky lezbičky. When My Day Comes je energická a príliš bezstarostná (Nothing ever stays the same, why should we worry about acting our age?). Aj pieseň Walking in the Street – v ktorej sa spevák vracia na miesta svojho detstva len aby zistil, že sa veci navždy zmenili – akoby napísal Frank Black z Pixies. Nasleduje blurovská Alone or with Friends a album uzatvára skladba Bad Apple.

Perfektná platňa pre túto jar.

(Vydavateľstvo Island, 2012)

Janko TAKÁČ

Share Button