Rozlety – apríl 2013

5. júna 2013 | Komentár

 

Š.

Objímam sa s dymom v tom dome
kde ľudia sedia na strome
pijú život a lásku
hľadajú východisko

v pokosenej jarnej tráve

a filozofii vlastnej duše
Chcem si zapáliť cigaretu,
počujem oheň a v tom momente

nikotínom umýva sa
dvadsať duší stratenej generácie
Je to láska
Vy a ja
Preto hovorím, že Descartes nemal
pravdu
konám, teda som
nie myšlienky, skutky sú cieľom
teda, táto báseň je o Vás
lebo Vy konáte, kvôli Vám
ja konám
a spolu Sme
Možno číslom sa staneme
ale vieme, že v tom dome
okrem starca a rukou
v tme, jestvovali
sme aj my
Možno v dyme a v alkohole
ale prežili sme
v tom dome
v našom Dome

 

Aranea

Kysáč

*

 

Krv

Prúdila mnou, prúdila mnou
Prúdila, prúdila…
Dala som lásku do každej krvinky
Srdce, SRDCE
je väčšie, je sväté, sväté
Všetci plesali, bolesť necítili
Bolesť – dáva mi najavo, že žijem
cítim ju ako prechodný stav
Fáza.
Ako keď štepím ružu…
Vie o tom, že ju bolí,
No vie aj to, že bude krajšia…
Ako raketa.
Odhodiť a zostať jadrom vo výšinách
žiť život ako krv, ktorá prúdi.
Nič nie je isté, ani už rovnaké.
Svietili dúhy na uličných stĺpoch.
Jeden strom a moje oko boľavé.
Vy traja.
Ona ako matka.
On ako kamoš.
On tretí, aj kamoš aj frajer – mlčal.
Triasol sa a bál sa o život.
Paralyzoval svoje srdce.
Chcela som ísť domov.
Nie domov, ale Domov.
No, priviedla som ho sem.
So mnou, žije.
Mám v krvi Morské panny.
Moje telo je darom.
Moje telo je časťou esencie.
Vyššieho Ja.
Všetko zobudila vo mne.
KRV.

Adora Naiad

Kysáč

*

 

Vidíme sa… asi

 

Tá noc ma zmenila.

Mám odvahy to povedať.

Vedela som, že tvojmu úsmevu

nebudem môcť odolať.

 

Vedel si, že som slabá na teba,

vidno mi bolo v očiach.

Sladko mi pomyslieť si

na tie pohľady v nociach.

 

Tvoj hlas mi

v hlave vracia film,

ťažko tratiť hlavu ešte stále

a pred tebou to kryť.

 

Vieš, že dotyk tvojej dlane

mi minulosť krášli?

Myslím o tebe,

a vidíme sa… asi.

 

Tatiana Krížová

Selenča

Stredná zdravotnícka škola 7. apríla v Novom Sade

*

 

Zamilovaný

 

Zamiloval som sa, len sa to stalo…

Len tak, znenazdajky

a srdce mi len pre teba hralo.

Pohľady sa nám stretli,

hneď som si ťa všimol.

Povedala si mi vtedy,

že som ti jediný.

Uveril som, že iba so mnou

cestou života kráčať chceš.

Myslel som si,

že hovoríš to, čo cítiš a srdcom vieš.

Stalo sa po krátkom čase,

že som z mesta odišiel

a… stratil som ťa

skôr, než som ti do srdca vošiel.

 

Po čase vrátil som sa k tebe, ale vtedy

po prvý raz videl som ťa s ním

a musel som už svojim očiam uveriť.

Vydýchol som si, aj keď viem,

že cítiš ako mi srdce plače.

Dnes iba chodím ulicou sám,

tam, kde som sníval,

že sa budem s tebou prechádzať.

Teraz, keď je po všetkom

a mne je jedno…

Uznať musím, že ťa milovať navždy

… už neskúsim.

Pre mňa si mohla byť jediná,

keby tvoja láska nedostala krídla.

Odišla si bez pozdravu

a mne na srdci spôsobila

iba hlbokú ranu.

 

Brane Nikolić

ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

*

 

Chcem ťa navždy pre seba mať

 

Tak, ako zrána vidieť vychádzať slnko,
na tebe možno vidieť radosť a smiech.
Tak ako vidno zamračený oblak,
na tebe možno vidieť smútok a plač.
Keď vidieť ako slnko zachádza,
a mesiačik ako vychádza,
tak na tebe vidieť oheň a žiarlivosť,
lebo však premýšľaš a veľmi trápiš sa,
prečo to tak muselo byť.
A keď sa zjaví búrka, v tebe vládne veľký hnev,
a hlas, ktorý by s celou silou kričal:
Milujem ťa, veď vieš.
Poznám každý tvoj cit,
každý tvoj smiech,
každý tvoj dotyk,
a blbosti tiež!
Mám ťa rada, aj keď to tak muselo byť.
Tak nemaj viac trápenie, stať sa tak malo,
bola to minulosť, ktorá už dávno je preč.
Pre teba som tu vždy,
ochotná pomôcť v každej ťažkej chvíli.
Veď bol si tu tiež pri mne,
keď cítila som túžbu,
ktorú si vždy odohnal preč.
Keď príde tá chvíľa, že budem ti niečo
povedať mať,
budú to slová:
Chcem ťa navždy pre seba mať!

Sandra Grňová

Pivnica

Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci

*

 

Je to veľduch

 

Poď so mnou, ty moja milovaná bytosť,

poď vkročiť so mnou do mojich snov!

Poď so mnou, ak nemáš z toho strach,

poď so mnou, veď sa ma nemáš čo báť.

 

Chytáš ma za ruku, či marí sa mi?

Veď poď, poďže bližšie, milovaný.

Neboj sa, dôveruj mi,

len k tvári bližšie pristúp mi!

 

Pozri sa do mojich zamilovaných očí,

nuž ony pravdu hovoria ti.

Vži sa s nimi do môjho sveta,

veď ty budeš sen nasledujúceho leta.

 

Nie, nepovedz mi, že lásku cítim iba ja,

lebo zostanem sklamaná.

Pozri si ma ešte raz, veľduch môj,

veď ti ja nespôsobím bôľ.

 

Pozeráš sa a vravíš si: pravdu ona mala!

A ja ti len prikývnem, že som doma sama.

Preto príď pre mňa a prejdeme sa,

za ruky držať budeme sa.

 

Možno dostanem bozk,

ale aj ty; tak mi je dosť.

Lebo s tebou byť,

všetci by mali sniť.

 

Ale všetko to zmizne, keď ráno vstanem,

pomyslím si na teba a v tej chvíli spadnem.

V skutočnosti ma nepoznáš,

ale v sne mi ruku podáš.

 

Martina Benková

Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci

*

 

Share Button

Značky:

Kategória: Rozlety

Pridajte komentár

Top