Rozlety – december 2012

16. januára 2013 | Komentár

 

Neviem prečo

 

Neviem prečo chodím touto cestou.

Neviem prečo sa rozprávam s týmito ľuďmi.

Neviem prečo robím, čo nechcem.

Neviem prečo chcem byť stále niekto iný.

Chcem spoznať To,

pre čo žije každý,

ale nejako mi to uniká, aj keď ho mám v dlani.

Neviem prečo stále niečo hľadám

– asi preto, lebo mi niečo chýba.

Neviem prečo vždy píšem tri bodky

– asi preto, že mám nádej pre tieto časy,

že je mnoho toho, čo sa tu nevmestí.

Neviem prečo márnim vzácny čas na hlúposti,

– asi preto, že to núka tento svet, iba to ľudí baví.

Neviem prečo toľko snívam,

že už neviem, čo je realita, čo ilúzia.

Neviem prečo sa vždy skrývam,

keď mám žiariť ako hviezda.

Neviem prečo všetky dvere zatváram,

nevedomky, iba keď druhej šance niet,

otvorím oči.

 

Jarmila Čapeľová

GJK

*

 

Hviezdy

 

Mnohí do môjho srdca vošli,

svietili tam ako najjasnejšie hviezdy,

ale ako hviezdy neboli tu dlho,

praskli a zanechali ťažký bôľ.

 

Praskli, stratili sa, keď najviac

potrebovala som ich pomoc,

zmizli akoby mali

čarodejnú moc.

 

Jedni prišli,

druhí zmizli,

ale nebo krásne je,

i keď jedna hviezda chýba,

a viac ani nemyslím na to,

čia to bola chyba.

 

Ivana Faďošová

GJK

*

 

Ťažké chvíle

 

Keď ti prídu ťažké chvíle,

spomeň si na mňa.

Nech ti povie srdce tvoje,

či pamätá na meno moje.

Na tie bozky,

ktoré horký dážď už dávno zmyl,

prepáč mi,

že milovať ťa

bol to iba môj omyl.

 

Dragana Privratská

ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

*

 

Mladá staroba

 

Hlboké brázdy na rukách

oči už nie bystré

hlava sa neotočí pri jemných zvukoch

menia sa časy, nie je všetko isté

 

Každý krok ťažko sa dáva

vlasy šedivé od starých snov

posmech mladších k srdcu sa bráva

a keď sa spamätám, mladší som aj ja bol

 

Smiechom som každý deň skrášlil

s gitarou v ruke veselo spieval

sny boli veľké, oheň sa nehasil

švárnym dievkam som sa usmieval

 

Roky pribudli, čierny jazdec čaká

po vráskavej tvári slzy mi tečú

zmizli moji priatelia, sudba mi je taká

posledný som zostal, nohy ma len vlečú

 

Na nejakom mieste s pomalým časom

stretneme sa znovu, priatelia drahí

zaspievam vám pieseň mocným dávnym hlasom

nasmejeme sa spolu, budeme zase mladí.

 

Vlastimír Povolný

Padina

*

 

Tebe patrí môj život

 

Dostal si sa mi hlboko pod kožu,

každé červenanie tváre je len pre teba.

Aj keď nás milión vecí spájalo,

vždy nás niečo rozdeľovalo.

Ale teraz sme iba my,

naše šťastie, naša láska,

naše úsmevy, tlkot sŕdc.

Dlho si bol v mojich myšlienkach,

ale teraz si tu vedľa mňa a vždy.

Dávaš mi zmysel života,

spolu prekonáme všetko.

Sme jedno, si môj a ja tvoja.

Podaj mi ruku

a drž ma za ruku navždy.

S úsmevom na tvári

spolu môžeme všetko.

Si mojím slnkom v živote,

odstránil si hmlu a dážď.

Mám rada každú minútku s tebou a tento pocit

nechcem, aby zmizol.

 

Božena Širková

Padina

*

 

Zjavila sa v mojom živote…

 

Ako tieň zjavila si sa vo mne.

Začala si byť nezbednou.

Myslíš si, že môžeš zvíťaziť?

Si len náhodným chodcom v mojom živote.

Nesnaž sa nadarmo.

 

Myslíš si, že ti niekto bude veriť?

Ty si nič, nikto.

Nikdy nebudeš ako ja.

Nemôžeš nič, čo môžem ja.

Si len tieň, ktorý sa objavil v mojom živote.

 

Jelena Kuzmićová

Belehrad

*

 

Moje srdce zostalo ďaleko

 

Hovoria mi, že som mladá na to,

aby som úprimne milovala.

Neveria mi, nevedia, že som s ním

celý svet v rukách mala.

 

Neprekáža, stačí mi ten

vypĺňajúci pocit dokonalosti

a hneď viem, že ma jeho ruka

vedie ku kroku radosti.

 

Dala som mu srdce,

vzal si ho so sebou.

Aj keď nie je tu,

predsa sme pod istým nebom.

 

Robila som chyby, skúsila ho

zameniť za iných, nosila som masku.

A potom som zistila,

že moje srdce zostalo v Taliansku!

 

Tatiana Krížová

Selenča

 

Share Button

Značky:

Kategória: Rozlety

Pridajte komentár

Top