Rozlety – január 2012

29. júna 2012 | Komentár

 

 

Zobrazenie

 

Prežívam každý detail

Len bôľ, depresia, až z toho vzniká patetika

Ubližujem si tým analyzovaním svojho bytia

Netuším, čo robím, som len vedomá, že dýcham

 

Žiadna metafora, žiadne sny

Len tá suchá, nudná, jednotvárna realita

Skutočnosť tých ľudí, z ktorých mi je zle

Ich hnusné slová zašpinili mi tvár

 

Nepohybujem sa, lenivosťou znásilnená

Akoby mi všetky bunky umierali

Som stratená, som ticho, zmýlená, nepochopená

Mizéria, čo viac do tohto verša dodať?

 

No z tichosti a nehybnosti mi býva dobre

Zvykám si na tie ostré nože a boľavé rany

Až kým som ranená, môžem sa liečiť

Zahojiť dušu, zmeniť smer, možno niekam patrím

 

Každý deň v mojom srdci spieva modlitba

Žiadosť o zdravý rozum konečne sadí svoje semeno

Chcem uveriť, že z toho vyrastie krásny strom

Strom nádeje, lásky, múdrosti – jednoducho ilúzia

 

Ale veď ja viem, že to nemusí byť ilúzia

Prúdi to mojimi krvinkami, verím, tak bude!

Vyzlečiem si negatívne energické pole

Veď zmena bolí, ale zmena je – húsenica a motýľ

 

Rozhodnutie – som teraz nahá, ktorú osobnosť si oblečiem?

Obliekam si seba samu, takú, aká som

V ten večer som sa zase narodila

Som zmenená a zobrazenie je mojou každodennosťou

 

Ivana Vozárová

Kysáč

*

 

Návrat do prítomnej minulosti

 

Myslela som si: „Je tu nová láska.“

Neznáma, ktorá by všetok bôľ skryla.

Možno taká, od ktorej srdce praská?

Tá, čo by city navždy uväznila.

 

Myslela som si: „Si moja minulosť.”

Zostanú bledé fotky na pamiatku.

Lásku zavraždiť istotne budem môcť,

Keď sa dám do bláznivého útoku.

 

Uvedomujem si, bol to iba sen.

Skončený skôr než sa stal skutočnosťou.

Dôveruj mi, písať tebe slovo len,

Ruke mojej dávno prestalo byť cťou.

 

Saňa Strakúšeková

Kovačica

*

 

Mihom oka

 

Vždy, keď ma rozčarovali,

pomyslela som si na teba.

Ty si mi znovu úsmev vylákal

a vedela som, čo som chcela.

Presvedčená, hľadala som k tebe cestu,

a keď by som aspoň mohla povedať svetu,

koľko rada ťa mám, keď si po mojom boku.

Aj som si vedomá,

že svoje srdce do mojich rúk raz zveríš mi,

statočne bojujem ďalej,

lebo ty si môj svet dokonalý.

Na hociktorej križovatke trikrát odbočím inde,

vždy mi tvoj úsmev do cesty vojde.

Je márne utekať od tých očí,

lebo aj tak ma budú prenasledovať v noci.

Tiež behám ti po rozume, a to ma neunavuje,

tiež som ti v myšlienkach a je to príjemné.

Tíško, usmiata len čakám,

ku sebe ťa lákam.

Sebaistá, mihom oka privediem ťa späť,

a už nikdy neodídeš preč.

 

Maja Verešová

GJK

*

 

Koniec

 

Úzkosť v srdci.

Kde stratili sa slová, dotyky?

Veď bola si krásna, nežná

a v láske si zostala nedostižná.

 

V duši oheň ťa páli,

srdce ti nik nechráni.

On inú miloval,

teba zanechal.

 

Ruka ti klesla nadol,

kým krvavý dážď padol.

Teraz sa lúčiš s nami,

chceš ísť za vranami.

 

Čierna tma prikryla tvoju krásu,

och, Bože, veď máš už malú vrásku.

Tvoj život nie je farba na obrázku.

 

Oči zavieraš,

do tmy sa ponáraš,

dušu a srdce pred všetkými zatváraš.

 

Slzy tlačíš do zavretých očí,

krv v žilách ti tuhne

a tvoj život nešťastne sa končí.

 

Svetlana Gašková

Kysáč

*

 

Osamelá

 

Kráčam ulicami, bez nádeje.

Pestré lístie pred nohy mi padá.

Moje srdce v tmavých nociach

len teba hľadá.

 

Ako keby si sa vyparil z mesta.

Nieto po tebe ani stopy.

Všetkých a všetko som videla,

len teba nie a slza mi líce kropí

 

Kráčam ďalej, dúfam, že ťa nájdem.

Ale nieto ťa. Zmierila som sa s tým.

Moje dni bez teba tiekli ako rýchla, mocná rieka,

ktorá na mojej duši a srdci

zanechávala hlboké rany.

 

Objímali ma temné, smutné noci,

odhodil si moju lásku

a ani som ti nepovedala,

že si mi jak jed tiekol žilami.

 

Andrea Verešová 

Stará Pazova

*

 

Nepreskúmané dráhy lásky

 

Láska je niť.

Niť dlhá, nepretržitá.

Chvíľami ostrá, tŕnistá,

inokedy zase nežná, čistá.

Raz hrboľatá, ťažká, pustá,

raz kúzelná, vábivá a istá.

 

Ona vie všetko.

Dokáže preskúmať časti hlbín duše,

aj tie v nás najskrytejšie.

Dokáže odhaliť zamaskovanú tvár,

a donútiť k úprimnosti.

Slzu vynoriť zvnútra,

na tvár usadiť úsmev,

zlomiť srdce,

otvoriť oči.

 

Dokáže zraniť,

chytiť za ruku,

šikovne vnoriť do priepasti,

pôvabne zaplávať.

 

Láska, tá dokáže všetko.

Jej dráhy nik nerozlúšti,

stopy jej nik neohmatá.

A predsa zostáva hlboko vrytá v duši,

a ňou tajne, v skrytosti máva.

 

Láska je niť.

Niť dlhá, nepretržitá.

Chvíľami ostrá, tŕnistá,

inokedy nežná, čistá.

V okamihu tak zreteľná a jasná;

predsa tak nepreskúmaná,

ale nesmierne krásna.

 

Anna Havranová

Stará Pazova

*

 

Si mojím kráľom a ja tvojou princeznou.

Od malička si mi bol podporou.

Životom ma viedol krok za krokom

a s úsmevom na tvári – všetko bolo ľahké.

V mojich očiach vždy budeš ten najkrajší a najlepší

a ja budem tá maličká princezná, ktorá ťa pohladká

a schová sa do tvojho teplého náručia.

Aby si ma uhrial, pohladkal, a potom všetko bude lepšie.

Melódia a tóny života nie sú ľahké,

niekedy nevieme, prečo sa nám niečo stáva,

ale môj život je krajší, keď si ty tu.

Keď skríkneš, keď sa usmeješ, pohladkáš ma,

mám rada každú chvíľu v tvojej blízkosti…

A keď ma trápi niečo, ty to cítiš,

nemusím nič povedať, stačí mi na teba pozrieť

a zmizne všetko, čo je zlé.

Každý krok v mojom živote bol vďaka tebe,

a vždy keď nie si pri mne, si v mojich myšlienkach

a v mojom srdci…

Ďakujem ti, že si môj život vyplnil krásou,

takou krásou, ako si ty…

 

Božena Širková

Padina

*

 

Prechádzka po mesiaci

 

Veľká guľa svieti na oblohe,

svetielko malé na mohutnej polohe.

Prechádzal som sa po tom svetle,

blúdil som rovinami, kráčal smele.

Tvoje oči videli ma vtedy,

inak by všetko bolo bez mesiacovej besedy.

Núkal nám všetko, všetko bez smelosti

a my sme chceli len jedno, byť spolu v svetlosti.

 

ITHIL

Padina  

*

 

Čakaj ma

 

Čakaj ma ako niekedy,

keď sme boli ako slnko a oblaky,

ako mesiac a hviezda,

ako strofa a verš.

Čakaj ma

ako noc čaká deň

a zaspáva modrý sen.

Čakaj ma z celého srdca,

z celej duše svojej,

mysli na mňa a maj nádej,

keď čakáš na mňa, láska moja.

Bez teba ja som

ako rieka bez vody,

teba ľúbim, teba obdivujem,

pre teba žijem.

Čakaj ma

ako noc čaká deň,

to si žiadam, to je môj sen.

Jana Horvátová

Selenča

 

 

Share Button

Značky:

Kategória: Rozlety

Pridajte komentár

Top