Rozlety – máj 2012

29. júna 2012 | Komentár

 

 

Máš problém?

 

Ty… Zobúdzaš sa v čare svetla,

slnko ťa pozdravuje,

nahnevanou nohou vláčiš sa jesť.

Oni nemajú svetlo a ani slnko im

nesvieti ako tebe…

Hnevajú sa na svet.

Ty! Prdkáš si v škole, nudíš si oči,

myslíš si o sebe ako o prezidentovi.

Len ty ničíš všetkých, teba nesmú…

Oni nemajú ani na fazuľu,

nudí ich tvoja namyslenosť…

Oni chcú pomoc, aj ty ju chceš…

No ty si ju neceníš, oni áno…

Ty. Sedíš niekde, kde sa ti zadok nežne vrýva do komfortu…

Hryzkáš si nechty, telka ti je bohom.

Uveríš aj hajzlom, no máš dobrú večeru…

Oni majú tvrdšie zadky než asfalt,

hryzú si už celú ruku prosiacu o pomoc

Neveria ti, ale snažia sa…

Jedia to, čo ty najviac neznášaš.

Ty!!! Áno, ty, tak vypočuj kričiace slová!

Ty!!! Pozri sa do seba, nie na seba!

Ty!!! Vstaň a daj pomoc tým, čo ju chcú!

Ty… Zobuď sa a zobuď sa a zobuď!

Ty… Ty nemáš žiaden problém!

Buď ticho a pomohni svetu.

Ty, už prestaň byť egocentrikom.

 

AdoraNaiad

*

 

Duša

 

Ideš…  a nevieš ani kam,

každého poznáš a nikoho nevieš.

Všetko máš a nič nemáš,

ale máš seba, to jediné, čo ti patrí.

Len to je tvoje.

Všetko v živote môžeš vymeniť,

len ona ostáva istá.

Môžeš vymeniť polohu,

okolie, spôsob existovania, náladu…

Môžeš ukončiť a neukončiť všetko v živote,

ale dušu nemôžeš.

S ňou sa nič nedá robiť.

Ona je ako kôš, do tohto koša všetko patrí:

Láska, odpustenie, hriech, česť,

zlosť, bolesť, mená…

Tu je všetko, čo chceš a nechceš.

A nedá sa vytrieť, nedá sa zmeniť.

Nič z toho neurobíš.

Nič…

Len ju máš, a to je všetko.

Duša…

 

Jelena Kuzmićová

Belehrad

*

 

O tebe

 

Krásne je byť s tebou

a pri tebe.

Krásne je tvoje „milujem ťa“

a tvoj pohľad.

Krajší je tvoj bozk

a tvoje objatie.

Najkrajšia je tvoja láska

a sám ten pocit.

Smutne je, keď si smutný

a ja ti nemôžem pomôcť.

Smutnejšie je, keď nie si pri mne

a nemôžem ti povedať, že ťa mám rada.

Najsmutnejšie je, keď ťa mám

a diaľka mi ťa chce vziať.

 

Silvia Ďuríková

GJK

*

 

Odvaha

 

Čakala som na tento

moment roky,

každý deň bolo najťažšie

pozrieť sa ti do očí.

A teraz si už tu,

ale ja ťa nemôžem pustiť dnu.

Nie, mohla by som, ale nedovolím si to!

Nechcem ťa pustiť dnu, do môjho srdca!

S inými sa pohrávať možno môžeš,

ale mňa sa nikdy viac nedotkneš!

Mám plné zuby ľudí,

ktorí sa so mnou pohrávajú

a nevedia pritom, že to najviac bolí.

Získala som odvahu

povedať to hlasne,

mám nádej,

že ti je všetko jasné!

Ani si nepomysli povedať mi,

že ti na mne ešte záleží!

 

Tatiana Krížová

Selenča

*

 

Koniec

 

Pýtajú sa ma, či som v poriadku.

Ako by som mal byť?

Toľko lásky mám,

už sa v nej vôbec ani nevyznám.

Ale už jej nebude, lebo príde koniec.

Koniec mojej lásky.

 

Toľko bolo lásky, mnoho lásky

úprimnej a nežnej.

Tá láska ma privádzala do plaču,

do láskavého plaču.

Neviem, čo sa stáva, veď prichádza

smutný koniec, ktorý sa ťažko zabúda.

 

Pýtajú sa ma, čo cítim v srdci,

na túto otázku ľahko odpoviem.

Cítim lásku, veľkú lásku,

ktorej prichádza koniec.

Bola to prvá láska, niečo zvláštne,

bola hviezda nad oblohou.

V zime ma zohrievala

tá úprimná a pravdivá láska.

 

Cítim koniec, koniec lásky,

mám pocit, že prichádza smutný koniec.

Môžem však počkať, dať šancu tej láske,

jedinej a úprimnej.

I keď koniec raz predsa príde,

stará láska ťažko zmizne.

 

Alen Alexy

Selenča

 

 

Share Button

Značky:

Kategória: Rozlety

Pridajte komentár

Top