Rozlety – november 2012

21. novembra 2012 | Komentár

 

Priadze tvoria nás

 

Zmarená prítomnosťou dôkazu

Neviditeľného a ďalekého

Pátrala po ňom

Preskúmala súhvezdia

 

Žiarenie slnka

Boj oblakov o jedinečnosť

Tiež šla na sneh – kamennú guľu

Zvanú mesiac

Potrebovala pocítiť súvis

Ktorý nájsť v danom kozme nevedela

 

Červené priadze sa vznášali

Bezprostrednými vlnami mora

Ihly zrazu zmenili penu

Jeden, dva, tri

Dvadsaťšesť

Očko za očkom

Riadok za riadkom

A je to tu

Hypnos, ďakujem Ti

 

– Babka, nauč ma štrikovať

 

Očko za očkom

riadok za riadkom

Trpezlivosť

Viera

Vytrvalosť

Láska

Boj so sebou

Srdce

 

Ty a ja

Dve umiernené ihly

Láska

Priadza, ktorá nás prepletá

 

Saňa Strakúšeková

Kovačica

*

 

Daruj mi

 

Daruj mi…

iba chvíľku z tvojej noci,

jeden pohľad…

Prezraď to tajomstvo tvojej moci.

 

Prebuď polia rodné,

zacieľ vetrom pery spálené,

rozvlň tie vody živé,

prosím ťa…

Daruj mi tie chvíle.

 

Dragana Privratská

ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

*

 

Chyba

 

Každý po tebe bol zlý výber,

každý po tebe bol chyba.

Ťažko pozerať sa do iných očí,

v iných očiach niečo chýba.

 

Iba do tvojich očí

som sa pozrieť mohla,

iba v tvojich očiach

som svoja bola.

 

Keď ma on pobozkal,

cítila som teba,

a keď ma chytil za ruku,

tvoja ruka ma viedla do neba.

 

Keď sa ma dotkol,

tvoj dotyk som snívala,

a úprimné slzy každý večer

vo vankúši skrývala.

 

Tatiana Krížová

Selenča

*

 

Nenechám ťa odísť

 

Keď poviem: Ľúbim ťa,

to nie sú iba slová,

sú to moje pocity

a poviem to znova.

 

Keď láska raz vychladne,

a ver mi, to sa stane,

zostanú tu spomienky

na chvíle s tebou krásne.

 

Keď poviem: Ľúbim ťa,

myslím tým navždy,

preto, že ma ty

robíš veľmi šťastným.

 

Zvolám: Hej, počkaj,

nenechám ťa odísť.

Zvolám: Hej, láska,

nezabúdaj na mňa.

Raz, keď budeš milovaná,

spomeň si aj na mňa.

 

Igor Torday

GJK

*

 

Jej úsmev stačí

 

Kráčam sám, som sám,

ale v podvedomí sa mi schovávaš ty.

Chcem sa pozrieť do tých očí, vycítiť lásku z nich,

potom sadnúť si spolu s tebou pod korunu hustej lipy

a dať si hlavu k tvojej hrudi,

počuť ako srdce hravo spieva ľúbostné melódie…

Stačí mi iba tvoj úsmev,

jemný, tichý pohyb ružovej krásy.

Z tých pier vyletujú vtáčatá, stromy pučia,

obloha jasá paletou farieb…

Vtedy každý svrček odloží svoj sláčik

a nastane chvíľka ticha!

To ticho prezrádza omnoho viac než možno pochopiť…

Okolo mňa je hustá, čierna hmla, nevidieť nič,

Okrem tvojho úsmevu, nežného, láskyplného úsmevu,

ktorý zobúdza nové ráno, nový život.

 

Miroslav Poničan

GJK

 

Share Button

Značky:

Kategória: Rozlety

Pridajte komentár

Top