Rozlety – november 2013

13. februára 2014 | Komentár

Život a smrť umelca (2)

 

Tolstoy

 

Už ako päťročná som odišla

na roľu, ktorá sa nachádzala

za naším domom

Okraj dediny a železničná trať

Starej mamin výkrik a otcov

remeň po holom zadku

Žiadna slza

Odvtedy sa nebojím smrti

Odvtedy je smrť tu

Anna Karenina

 

Amicus est tamquam alter idem

Priateľ je ako druhé ja

 

Keď mi matka povedala, že z tejto

kože nezutekám, uvedomila som si

Ako je ťažko milovať niekoho viac, ako seba

Keby ste ma spoznali, milovali by ste

aj vy mňa

Chcem, aby ste milovali seba

Preto mňa nevidíte

Preto svoju masku nikdy nestŕham

z tváre

 

A limine

Zo začiatku

 

Povedal, že spoznal Boha.

Dostala som strach, lebo

to pre mňa znamenalo, že

umrel.

Mala som pravdu.

Zmenil sa na zopár dymov

trávy.

Ja som ani vtedy Boha

nespoznala.

 

Qualis artifex pereo

Aký umelec vo mne umiera

 

Čítala som básne, a potom mi

povedali, že propagujem cigarety

a alkohol.

Propagujem ľudí, lebo oni to

aj sú.

Alkohol a cigarety, žiadna duša,

Mašiny, ktoré žijú podľa príručky.

Ja chcem byť umenie

a som iba človek.

 

Aranea

Kysáč

*

 

Réžia a dramaturgia

Nehádžme do neba kamene,

anjeli strácajú zrak

 

Jeden autobus, jedno mesto

Druhý a tretí autobus, druhé mesto

Žiadna pomoc od ľudí čo vôkol mňa kráčajú

Som cudzinkou v cudzom meste

 

Panika, štyri cigarety, meškám a zmeškám

Teplo a chladno, ale iba na momenty

 

Fajčím na stanici a vedľa mňa stojí znak

„Zákaz fajčenia“

 

Kráčam, neviem kam

Žiadna pomoc od ľudí

 

Zrazu starý anjel v podobe poštára

Dodo Gombár… Hugo Karas

Nevolal sa Jano a nebol krstený Jozef

Nezapamätala som si jeho meno

 

Ja ťa odvediem, kam potrebuješ

Tu som, aby si nezablúdila

 

A potom som sa zapísala na fakultu

Počula som zvuk klavíra

Herci odchádzali s kostýmami

Dážď tíško padal

Autobusová stanica nebola ďaleko

A autobus už stál, keď som tam prišla

Bon Voyage

 

Aranea

Kysáč

*

 

Omyl a Pravda

 

Nie, nemôžem povedať o raji

predtým než poviem o pekle

Každý z nás pochopil alebo nepochopil

Keď zastaneš, utečieš zo svojej autentickosti

Ani v tráve nevidíš náplň

Náplň, ktorá pomáha jej zdvihnúť sa

Vystrieť sa znovu bez námahy

Vyrovnať to v sebe ako tráva

Všetko už zanikne

Rob preto všetko tak

Aby si sa zdvihol zo spánku

Letargia a spánok zdajú sa byť

KRÁSNI

Nuž, všetko sa zdá byť špinavé

keď otvoríme oči, dušu a srdce

A neustále ako tráva snažíme sa

Tú špinavosť očistiť rosou poznania

 

Adora Naiad

Kysáč

*

 

Idyla noci, tichosť.

Hviezda jedna, potom druhá.

A nakoniec usmievavá luna.

Lavička prázdna, čaká na teba, potom na mňa.

Ruka v ruke, bozky a úplná idyla noci sa začína.

****

Krásne ráno, prvé lúče

zvýrazňujú prvú lásku,

čistú, úprimnú, našu.

A či je to iba sen?

 

Tina Bokorová

Padina

 

 

Share Button

Značky: ,

Kategória: Rozlety

Pridajte komentár

Top