Problémy mladých ľudí

Blíži sa z diaľky, preniká postupne, je nezastaviteľné, jeho relácia je jasná – moje ucho! Šteklí ma po uchu raz z jednej, raz z druhej strany, a tak kým nezunuje i mne i jemu a neotvorím oči. Pozriem sa na neho a on, ten bezočivec, iba sa smeje, cerí sa mi priamo do očí. Zíza na mňa a ukazuje, že je sedem. Sedem! No, toto je už priveľa. Sedem hodín a on vyzváňa! Každý normálny človek na tomto svete vie, že je to pondelok, ale háčik je v tom, že dnes je sobota. Alebo lepšie povedané, sobota nekonečného spánku. Mohol som si pokojne pospať ešte niekoľko hodín v mojej milej útulnej postieľke, ale nie, ten odporný zvuk! Ufff!

Najhoršie je, keď už zavčas rána máte kopu problémov, a to vôbec nie je žart: Toto sa nejako musí zmeniť, buď revolúciou alebo „zločinom“. Nuž dnešný spánok i tak je už preč, len sa pozriem na seba do zrkadla – hotové poľné strašidlo. Oči malé, polootvorené, okolo nich z dolnej strany celá paleta farieb. Veď tie kruhy pod očami siahajú až po kolená a vlasy, každá pre seba. Potom sa taký prechádzam po dome, presúvam sa z kresla do kresla a vôkol seba si nič iné nevšímam, iba posteľ. Trvá to tak hodinu, možno dve, kým sa organizmus neprispôsobí na nový deň. Potom sa z kuchyne počuje známy hlas – mama. Kričí akoby o dušu: „Už je poludnie, dvanásť hodín!“ Otec pridá slovo „leňoch” a brat sa smeje ako blázon. Ja na tom nič smiešne nevidím, opakuje sa to zo dňa na deň, z týždňa na týždeň a vždy rovnaká scéna, tie isté slová, už to viem spamäti. A to nielen ja, ale aj tí na dvore. Keďže je už dvanásť a môj žalúdok od večera ničového nič nedostal, trápi ma. Mama je vytrvalá, raňajky už nedá, vraj onedlho bude obed. Onedlho – čo si ona myslí, že ja nie som živé stvorenie – no ja, ja skapem! Líca mi očerveneli a zo štice vychádzala jemná para. Oči sa mi zväčšili a pozorovali všetko vôkol seba mrzuto, bezcitne. Hovorí sa, že normálna telesná teplota je okolo 36 stupňov, ale ja som vtedy mal hádam aj 100! Už mi tá správna výživa lezie na posledný nerv celej nervovej sústavy, mám už toho ponad, ponad, no na takúto príležitosť také slovo ani neexistuje.

Ale tá malá chvíľa sa už stala súčasnosťou a na mojej tvári opäť ožil úsmev. Obed!

Miroslav Poničan, Kysáč, GJK

 

Mladosť a láska

Mladosť je radosť, láska je sen, a potom spomienky zostanú len.

Každý má nejaké sny a túžby a je hlavne na nás, či sa nám ich podarí dosiahnuť. Pretože každý máme osud vo svojich rukách. A len my sami môžeme urobiť všetko pre to, aby sme žili život naplno a prežili nádhernú mladosť. Keď spomenieme mladosť, samým tým sa javí aj láska. Láska je obraz, ktorý si sami vytvárame. Ak sa nám všetky farby zhodnú – sme zamilovaní. Máme iný náhľad  na svet. Všetko nám je pekné, smiešne a ideálne. Pre mňa mladosť znamená krásne obdobie, v ktorom je stále niečo po prvýkrát. Začína sa to prvým otvorením očí, prvým slovom, prvým krokom, ktorý urobíme, prvým dňom stráveným v školskej lavici, prvou láskou alebo aj prvým bozkom. Je to obdobie, keď si my mladí myslíme, že svet je iba náš a dokážeme všetko. Práve mladosť je našou akoby skúškou do ďalšieho života, tu sa učíme byť zodpovednými, stávajú sa z nás dospelí ľudia.

Mladosť a láska idú spolu. Moja láska ešte stále spí niekde ďaleko, na prameni rieky, v korune stromov, vo vetre. Raz sa istotne zobudí v mojom srdci. Potom ju z neho už nepustím. Okolo môjho srdca postavím stráž jednej lásky, čo ma bude ľúbiť a ja ju tiež.

Dária Poliovková, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

 

Krásy zimy

Zima – ročné obdobie, ktoré vie veľmi zmeniť vzhľad dediny. Pravdaže, na lepšie a krajšie. Zima je opravdivá umelkyňa. Naši starí rodičia spomínajú, že ako deti netrpezlivo čakali na zimu a sneh. Potom bolo mnoho radostí. A tak aj my dnes s radosťou čakáme na sneh. Vtedy sa všetko zmení, dedina dostane nové rúcho, ulice akoby boli prekryté bielym páperím. Všetko je biele, iba z komínov sa valí čierny dym. Nevidieť ani mnoho ľudí na ulici. Všetci sú vnútri v teplých izbách a pozerajú von oknom. Som veľmi rada, keď padá sneh. Viem sa pekne pobaviť vonku na snehu. Obvykle chodíme do našej doliny na sánkovačku. Vtedy je tam mnoho kriku a smiechu a po viachodinových hrách premrznutí, ustatí a čiastočne aj mokrí ideme domov do izby k teplému čaju… Je to pekne, že ľudia si svedomite očistia priedomie od snehu a služba pre údržbu taktiež pravidelne očistí ulice, takže možno bezpečne jazdiť autom. Pravdaže, treba byť obozretný na snehu a ľade na cestách. Využívajú to mládenci, ktorí napodobňujú starodávny zvyk sánkovačiek. Aj dnes je to moderné. Veľké sane, na ktorých sedí mnoho ľudí, ťahajú traktory. Vozia sa po našej dedine hore-dolu a vtedy možno počuť spev a krik po uliciach. Stromy majú pekný vzhľad, keď sú zapadnuté snehom. Mne sa najviac páči naša dedina v noci. Je pekne osvetlená a vtedy je najkrajší odblesk snehu. Predsa sa mi najviac páči stred dediny. Je tu zvláštna kostolná budova, zapadnutá snehom a pekne osvietená zo všetkých strán. Naša biela dedina víta cestujúcich, ktorí prichádzajú do Padiny. Krásy zimy sú naozaj nezabudnuteľné.

Magdaléna Vlčeková, ZŠ maršala Tita v Padine

 

Zimné radosti

Prišla k nám zima, prekrásna, čistá a biela. V zime studený vietor fúka a z oblohy padajú prekrásne bielučké vločky. Sype sa sniežik po uliciach a vrždí pod nohami. Ďeťom sa začervenali líčka, ale chladno im nie je. Veselo skáču po snehu, sánkujú sa, guľujú a robia snehuliaka. Na nos mu dali mrkvičku, oči má z uhlíkov, na hlave má hrniec a v ruke metlu. Je to opravdivý usmiaty a veselý snehuliak. Zimným prázdninám a sviatkom sa tešia všetky deti a netrpezlivo na ne čakajú, lebo sú plné radostí a darčekov. Malé deti píšu list dedovi Mrázovi, pozdravujú ho a žijú v nádejí, že im splní napísané želania a prinesie očakávané balíky. Zo sviatkov sú najveselšie Vianoce. Vtedy ľudia chodia do kostola, deti chodievajú vinšovať a dostávajú darčeky, ktoré si dajú pod stromčeky. A na Nový rok sa netrpezlivo tešia všetci obyvatelia našej planéty. O polnoci vyjdeme von pozerať prekrásny ohňostroj a blahoželáme všetkým priateľom a príbuzným. Želám všetkým ľuďom v novom roku veľa zdravia, šťastia, lásky a pokoja. A nech im oči všetkým svietia radosťou počas celého roka.

Martina Kolárová, ZŠ maršala Tita v Padine

 

Biela perina

 

Biely sniežik padá,

všade vôkol sadá.

Krásnu bielu perinu

šíri na celú krásnu dedinu.

Majú krásny návrh,

čo mu dajú navrch.

Vari na tváričku

červenú mrkvičku,

úsmev im je na líčku.

Všade padá krásny sneh.

Čože? – Je to detský smiech.

 

Asia Elchekhová, ZŠ maršala Tita v Padine

 

Spread the love