Film: The Calling

21. januára 2015 | Komentár

film-calling1

V poslednom čase sa tvorcovia seriálov a filmov predbiehajú v tom, čím by diváka ešte dokázali šokovať a v žánre detektívok ide hlavne o to, kto vymyslí podivnejšiu vraždu alebo komu povolia čo najgrafickejšie ju divákom ukázať. The Calling má v porovnaní s „najlepšími“ z nich jednoduché, pomalé tempo, ale nábožensky posadnutý sériový vrah tiež nebude pre každý žalúdok.

film-calling2

Detektívka Hazel Micallef (Susan Sarandon) žije vo Fort Dundas v blízkosti Ontária, v malom mestečku, v ktorom sa nič zaujímavé nestáva, kde dokonca aj práca polície je nezáživná. Jedného dňa však detektívka nájde zavraždenú starenku dosť brutálnym spôsobom, ktorý všetkých zamestnancov zaskočí. Veľmi krátko na to, neďaleko mestečka, je objavené ďalšie telo. Aj keď sa vraždy výrazne líšia spôsobom exekúcie a profilom obetí, majú spoločný neobyčajný výraz na tvárach zavraždených, ktorý bol úmyselne spôsobený. Toto v Hazel vyvolá podozrenie, že ide o sériového vraha a aj napriek tomu, že nenájde pochopenie u svojich nadradených, predsa spolu so svojím kolegom detektívom Rayom Greenom (Gil Bellows) a nováčikom Benom Wingatom (Topher Grace) sa snažia okruh pátrania rozšíriť na ďalších sedem podobných prípadov.

140883_bg

The Calling má pomalšie tempo už len preto, v akom prostredí sa dej odohráva. Pre znalcov hollywoodskej produkcie rurálna Kanada je podobná rurálnej USA a pre filmy o sériových vrahoch je toto jedno z obľúbených prostredí v detektívnom a ešte viac v hororovom žánri. Čo ďalej spomaľuje tempo filmu je to, že jeho veľká časť sa snaží dokresľovať charaktery postáv, čo sa najviac darí v prípade hlavnej postavy. Iba z jednoduchých príbehov z jej minulosti divák získa dobrú predstavu, prečo detektívka do každého nápoja pridáva alkohol a kradne z miesta činu prášky. Sú tu aj narážky na minulosť a motiváciu vraha či kolegov detektívov, ktorých charakter sa zdá tiež zaujímavý, ale do 100 minút filmu sa vtesnať všetko nemôže. Pri trileroch sme väčšinou zvyknutý na akčnejšie deje a aspoň nejakú-tú prestrelku. The Calling si viac zakladá na chmúrnej a depresívnej atmosfére než na nejakej akcii, ale na druhej strane je to film plný zvratov (síce niektoré nie sú až také prevratné a očakávajú sa takmer od začiatku) a má aj niekoľko zaujímavých vlastností, ktoré nie sú najbežnejšie používané vo filmoch tohto typu. Žiaľ, o väčšine z nich a o tom, prečo sú zaujímavé, sa nemôžem zmieniť bez toho, aby som pokazila prípadnému divákovi prekvapenie, ale k niektorým som nútená vyjadriť sa.

Jedným z menej tradičných postupov, ktorý bol zvolený v tomto filme, je odhalenie vraha (alebo veľmi okaté naznačenie) divákom hneď v prvých minútach filmu. Toho stvárnil Christopher Heyerdahl, ktorému úplne stačí jeho znepokojujúci pohľad, aby divákom naháňal husiu kožu, preto jeho výkon a obsadenie do tejto roly boli veľmi dobré. Postava Simona je hnaná náboženským motívom, čo zase nie je v prípade tohto žánru až tak divné. To, čo dosť pravdepodobne pobúri divákov, hlavne na americkom kontinente (ale aj iných veriacich), je, že na rozdiel od veľkej väčšiny takýchto filmov v tomto prípade nejde o vraždy spojené s okultizmom, ani s trestaním hriešnikov, a vysvetlenie motívu vyvolá nejednu diskusiu na internete. Pobúri teda niektorých kresťanov, ale sú tu aj scény, ktoré nejedného ateistu prinútia prevrátiť očami. Náboženstvom podložené vraždy, ako aj niekoľko ďalších scén môže u diváka vyvolať asociáciu na kultový film z 90. rokov Se7en, ktorému sa tento film však v kvalite zďaleka nevyrovná. Ďalší film, ktorému sa The Calling podobá hneď od začiatku, je kultový film Fargo. Odohráva sa v podobnom prostredí, hlavná postava je detektívka, vraha poznáme od začiatku, ale na Fargo je tento film málo šialený – nemá humor a ani odvahu bratov Cohenovcov. Ale už skutočnosť, že nám tento film pripomína dva výborné filmy, je pozoruhodná a svedčí o tom, že nejde o úplný prepadák a je to výborná správa najmä pre mladého režiséra Jasona Stonea, ktorému toto bol celovečerný debut. Pán Stone si viedol veľmi dobre, dokreslil temnú, niekedy až hororovú atmosféru a postavy a na debut sa mu podarilo zohnať aj výborných hercov, ktorí, pravdaže, nesklamali. Hlavne Susan Sarandon je výborná a zostáva verná hraniu inteligentných, silných ženských postáv.

film-calling4

The Calling si zakladá na atmosfére, ale jeho najväčšou prednosťou sú početné zvraty, kde zásluha patrí hlavne spisovateľom. Scenár k filmu napísal Scott Abramovich podľa novely s rovnakým názvom ako film, ktorej autorom je Inger Ash Wolfe. Pod týmto pseudonymom píše kanadský autor Michael Redhill. Ide o jeho prvú novelu publikovanú v roku 2008, pre ktorú bol viacnásobne ocenený. Odvtedy publikoval ďalšiu novelu o detektívke Micallefovej a tretia zo série by sa mala objaviť v nasledujúcom roku. Vzhľadom na to, že sa v poslednom čase stáva populárne točiť aj vysoko-rozpočtové (na americké pomery) a náročné detektívne seriály (spomeňme napr. True Detective alebo Fargo), bude zaujímavé sledovať úspech tohto filmu a uvidíme, či sa nejaká kanadská televízia neujme točiť niečo podľa diel pána Redhilla.

O úspechu filmu je nateraz ťažko hovoriť, lebo sa celosvetovo do kín dostal až začiatkom októbra. Aj keď nejde o zlý film, má výborných hercov a celkom zaujímavý príbeh, sú určité obavy z toho, ako sa mu bude dariť v kinách. Na obavy je viacero dôvodov, ako sú náboženská tematika a nie veľmi presne definovaná cieľová skupina. U kritiky film nezožal veľkú chválu, ale ani ho úplne nepodupala. Na najväčších internetových stránkach, ktoré sa tomuto venujú, mal nateraz len 50-percentný úspech (ale nateraz ho videl aj menší počet kritikov). To, čo kritici chvália, je hlavne atmosféra, pokým zoznam toho, čo im prekáža, je podstatne dlhší – v princípe však ide hlavne o pomalé tempo, ktoré nie každého diváka chytí a tým hneď film stratí na napínavosti.

The Calling má okrem spomínaných nedostatkov ešte niekoľko slabých miest a dokonca aj napriek zaujímavému scenáru bude neraz divák zmýlený ohľadom toho, čo presne sa deje a prečo. Na druhej strane má film zaujímavé ovzdušie a herecké výkony a ak divák nie je veľmi náročný a nevyžaduje veľkú akciu, dokáže zaujať jeho pozornosť a byť celkom napínavý. Kvalitou sa rozhodne nevyrovná najlepším filmom tohto žánru, ale neurobí mu ani zlé meno a do chmúrnych zimných dní The Calling depresívnou atmosférou celkom zapadá.

Stanislava SLÁDEČEKOVÁ

Share Button

Značky: ,

Kategória: Film

Pridajte komentár

Top