Všeobecne povedané filmy, ktorých témou sú rôzne obchodné podvody, či už zo sveta mafie alebo vysokopostavených politikov a biznismenov, sú celkom populárne u divákov, najmä v USA. Väčšina tvorcov týchto filmov si však volí za svojho hrdinu osobu, ktorá je aspoň do určitej miery obeťou podvodov alebo má morálne hodnoty. Vyprávať príbeh len z uhla postavy, ktorá je neustále vo filme vnímaná ako negatívna, je odvážna vec, na ktorú si trúfnu len tí najlepší režiséri.
Jordan Belfort (Leonardo DiCaprio) ako mladý maklér príde roku 1986 na Wall Street, na stáž. Po roku je už úplne zvyknutý na to, ako to na burze beží, ale nanešťastie, stáva sa plnohodnotným zamestnancom v momente veľkého krachu, známeho ako Black Monday, takže hneď zostáva bez práce. Začne preto obchodovať s akciami malých, začínajúcich spoločností, ktoré kupujú hlavne nižšie triedy a aj keď si takto Jordan zarobí celkom slušne, vie, že má na viac a hlavne – chce viac. Preto spolu s Donniem Azoffom (Jonah Hill) a ešte hŕstkou kamarátov zakladá spoločnosť Strattom Oakmont, ktorá obchoduje s akciami. Zamestnanci tejto spoločnosti nie sú maklérmi, ale Jordan je schopným učiteľom a všetkých zaučí obchodovať tak, že sa dostávajú do celkom iných čísel ako ostatní obchodníci s malými akciami. Postupne sa ich spoločnosť natoľko rozrastá, že sa zo všetkých kamarátov, ktorí stáli pri zrode spoločnosti, stávajú milionári a spoločnosť aj naďalej narastá. Peniaze v nich však podporujú ďalšiu chamtivosť, a tak sa dostávajú aj do nelegálnych obchodov a upozornia na seba políciu, ktorá si partu mladých maklérov drží na pozore. Peniaze im prinášajú aj určitý životný štýl, na ktorom sa stávajú závislí a ktorému film venuje najväčšiu pozornosť – rýchle autá, rôzne výstrelky, veľa nahých žien a hlavne obrovské množstvá drog.
Zápletka filmu nie je ktovieako komplikovaná alebo revolučná, jednoducho sleduje vzostup a pád jednej postavy. Zaujímavé je však, že aj keď sme videli desiatky filmov s podobnou témou, tento sa od väčšiny líši v tom, že sledujeme postavu, ktorá prakticky neprekonáva žiadnu zmenu, nijako sa nevyvíja – je rovnako chamtivá a zameraná len na vlastné chúťky, tak na začiatku, ako aj na konci filmu. Ale napriek tomu film funguje a toto nemá žiadny efekt na jeho dej či kvalitu. Hlavný príbeh by sa určite dal divákom podať aj za hodinku a pol, ale film trvá cez tri hodiny, a preto môže byť ťažké odhodlať sa vôbec si ho pozrieť. Tie tri hodiny však ubehnú veľmi rýchlo, lebo film je veľmi dynamický, plný menších príhod a hlavne veľmi vtipný. Dej je založený na pravdivých udalostiach a biografii Jordana Belforta, ktorú pre film prispôsobil scenárista Terence Winter. Pán Winter je jedným z tých, ktorým môžeme najviac ďakovať za to, že film neustále udrží divákovu pozornosť. Za svoju prácu dostal početné pochvaly, ale, pravdaže, nevyhol sa kritike verejnosti skrze všetky nadávky a pre mládež nevhodné scény, ktoré zahrnul do scenára. A keďže sa film najviac zameriava na životný štýl vedenia spoločnosti Strattom Oakmont, čo iné možno očakávať, než časté scény s nahými hercami a kilogramami bieleho prášku či tabletiek?
Režisér Martin Scorsese pracuje rád s tímom, ktorý pozná, preto neprekvapí, že zase spolupracoval s ľuďmi, ktorí už boli zapojení do nejedného jeho filmu, ako sú kostymérka Sandy Powell a strihačka Thelma Schoonmaker. V osemdesiatych rokoch jeho obľúbeným hercom bol Robert De Niro a za posledných desať rokov vyzerá to tak, že jeho favoritom sa stal Leonardo DiCaprio. Toto nie je nič divné, keďže pán DiCaprio je výborný herec, a tak aj v tomto filme dáva do postavy Jordana Belforta maximum. Celý film sa točí okolo neho a on v ňom nemá jedinú zlú scénu. Herecké obsadenie všeobecne nemá slabé miesto. Matthew McConaughey sa síce na plátne objaví len na pár minút, ale hneď urobí dojem. Podobne tak Jonah Hill, ktorý je výborný, ale čiastočne má nevýhodu, že stvárňuje veľmi komickú postavu, kvôli čomu by jeho talent niekto mohol prehliadnuť.
Režisér Martin Scorsese pred štyridsiatimi rokmi patril medzi mladých filmárov, ktorí zmenili hollywoodsky film. Odvtedy natočil desiatky výborných filmov, z ktorých sa nejeden (Taxi Driver, Raging Bull, Goodfellas) stal kultovým a ide o diela, ktoré by každý filmový fanúšik mal vidieť. Pán Scorsese vždy točil filmy, ktoré boli komerčne úspešné, mali priazeň kritiky a získali aj nejaké prestížne ceny, ale The Wolf of Wall Street patrí medzi najlepšie filmy, čo tento režisér natočil vôbec a je asi najlepším (je ťažké rozhodnúť sa medzi ním a filmom The Departed), čo sme sa od neho dočkali za posledných 10 – 15 rokov. Preto neprekvapí, že tento film získal početné nominácie na prestížne filmové ceny.
Film si síce v kinách počína veľmi dobre a aj od kritiky získava hlavne dobré známky, predsa sú aj negatívne ohlasy. The Wolf of Wall Street asi prišiel trochu priskoro po poslednom krachu na burzách. Veľa ľudí stále veľmi pociťuje škody, ktoré boli urobené podobnými praktikami, aké sú vo filme opisované a keďže film ukazuje životný štýl jedného, v princípe podvodníka, niekto pociťuje, že film vyzdvihuje takéto praktiky. Viacerí kritici a diváci hlavne vyčítajú, že film neukazuje ľudí, ktorí sa stali obeťami obchodov, o ktorých film hovorí. Táto výčitka však nesedí, lebo film nie je o ľuďoch, čo prišli o svoje úspory, ale je o spoločnosti Strattom Oakmont a Jordanovi Belfortovi. Film tiež neglorifikuje podvody, ale len hovorí o jednej reálnej situácii, vlastnostiach jednotlivcov a chamtivosti, dokonca upozorňuje na to, ale vyzerá to, že niektorí diváci to dokážu vyčítať len z náročnej drámy a nie filmu, ktorý je plný komiky.
Okrem toho, že je film nominovaný napr. na Oscara pre najlepší film, režiséra a scenáristu, získal aj početné nominácie pre Jonaha Hilla a Leonarda DiCapria. Obaja podávajú výborný výkon, ale na to, aby získali ceny, majú určité nevýhody. Pán Hill ju má hlavne v tom, že stvárňuje komickú postavu, takmer karikatúru, a preto jeho herecký výkon nie každý berie vážne. Na druhej strane je pán DiCaprio, ktorý síce získal Zlatý Globus za herecký výkon v kategórii komédií, ale trochu sa obávam, že bude pri ostatných udeľovaniach prehliadnutý a na svojho prvého Oscara si bude musieť ešte chvíľku počkať. Lebo aj keď Akadémia rada dáva toto ocenenie hercom, ktorí stvárnili negatívne postavy vo vedľajšej role, je nevýhodou byť hlavným hrdinom filmu a zároveň byť aj negatívnou postavou.
Je otázne, koľko ocenení film získa, v každom prípade stratový nebude a aj na internete a filmových časopisoch získava vysoké známky od kritiky. Je to asi najlepší film z roku 2013, ktorý som mala doteraz príležitosť vidieť. Som presvedčená, že na rozdiel od väčšiny filmov, ktoré si nárokujú na titul filmu roka, tento len tak ľahko nezapadne do nespočetnej skupiny dobrých filmov, diváci si ho pozrú viackrát a aj o 10 – 20 rokov sa noví diváci budú na neho pozerať a ocenia ho.
Stanislava SLÁDEČEKOVÁ