Nový Tarantino: Osem hrozných

17. mája 2016 | Komentár

hateful-kurt-a-samuel

Režisér Quentin Tarantino je síce menší pojem ako Star Wars, ale je natoľko zásadný pre dnešnú filmovú kultúru, že v silnej konkurencii tiež dokáže do kín nahnať veľa divákov a vybojovať si miesto pre svoje výtvory vo filmových dejinách.

John „The Hangman“ Ruth (Kurt Russell) vedie späť do väzenia a na popravu Daisy Domergue (Jennifer Jason Leigh), keď ich voz narazí na snehovú búrku. Pred zamrznutím zachránia ešte ďalšieho lovca odmien (Samuel L. Jackson) a nového šerifa mestečka, kam majú namierené (Walton Goggins). Spolu sa pred búrkou skryjú v zrube, ktorý je preslávený ako útočisko na skalnatej ceste vo Wayomingu, ale namiesto známych domácich narazia tu na štyroch neznámych ľudí. Hangman nikomu z prítomných nedôveruje a je presvedčený, že mu chcú prebrať alebo vyslobodiť jeho zajatca, ale aj medzi ostatnými to rýchlo začína iskriť, keďže bojovali na rozdielnych stranách v nedávno skončenej občianskej vojne.

Tarantino oznámil, že bude nakrúcať tento film koncom roka 2013, ale začiatkom 2014 z projektu takmer vycúval, keď sa scenár filmu objavil vo verejnosti. Kvôli tomuto uvažoval o zverejnení príbehu iba v knižnej podobe, ale nakoniec sa rozhodol film predsa nakrútiť a scenár upraviť a napísať niekoľko alternatívnych zakončení. Zverejnenie scenára ním nemuselo až tak otriasť, lebo asi každý divák, čo ide na filmy tohto režiséra, presne vie, čo od neho môže očakávať. Zase ide o jasný tarantinovský film s veľa násilia, krvi a mŕtvych tiel, ako aj mnoho pestrých dialógov a nadávok. Ako obvykle, pre tohto režiséra a scenáristu, aj The Hateful Eight je inšpirovaný a v princípe holduje B-čkovým filmom z určitého žánru – tentoraz (ako aj v predchádzajúcom filme) westernom.

kinopoisk.ru

kinopoisk.ru

Quentin Tarantino patrí medzi veľmi vplyvných a uznávaných režisérov a má silnú fanúšikovskú základňu. Pre svoje filmy si píše aj scenáre a tu je výborný hlavne na dialógy, vtipné scénky a až nadrealistické situácie. Takéto scény dokáže aj výborne režírovať a práve vďaka nim má nejeden jeho film až kultový význam. Medzitým, keďže sú jeho filmy inšpirované B-čkovými (C-čkovými a ďalšími dolu v abecede) filmami zo 70. rokov minulého storočia, nápadne sa im podobajú a v podstate (napriek prestížnym oceneniam a nomináciám, ktoré pravidelne získavajú, a napriek tomu, že divák pristúpi na určitú štylizáciu) ich samy musíme zaradiť do nižšej filmovej kategórie.

Vďaka dobrému menu režiséra, aj v dnešnej dobe superefektov a snahe zobrazovať všetko čo najrealistickejšie, v Tarantinových filmoch sa tolerujú aj celkom lacné výbuchy hláv, striekanie krvi z hadíc alebo dokonca aj to, že hlavná postava ešte stále žije, aj keď leží v hektolitroch vlastnej krvi. To všetko patrí k určitému šarmu jeho filmov, rovnako ako aj jeho dialógy. Quentin Tarantino je jedným z mála režisérov (ak nie jediný), ktorým vo filme prejde používanie slova neger, zosmiešňovanie prízvukov a ďalšie dialógy, pre ktoré by ostatní boli obvinení z rasizmu, ako aj násilie na ženách, kvôli ktorému by pri iných filmoch hneď boli všade zorganizované protesty a verejné diskusie. Možno je to kvôli samotnému (trochu uletenému) charakteru filmov alebo je to kvôli tomu, že Tarantino (zväčša) nepresviedča ostatných, že sú v jeho filmoch nejaké hlboké filozofické odkazy, ktoré tam, pravdaže, ani nie sú.

hateful-tim-roth

Ďalším typickým rysom tohto režiséra je, že rád používa osvedčených spolupracovníkov, či už za alebo pred kamerou. Tak aj v The Hateful Eight máme trinásť hercov, ktorí predtým hrali už aspoň v jednom Tarantinovom filme. Za herecký výkon je hlavne chválená Jennifer Jason Leigh, hoci väčšinu filmu nemá žiaden text a jej nominácie na ceny sú asi založené hlavne na posledných dvadsiatich minútach, v ktorých mala čas sa plne prejaviť. Všetci herci sú inak výborní v stvárnení trochu karikaturovaných postáv, ale medzi nimi treba vyzdvihnúť ešte Kurta Russella, ktorý dokáže byť aj vtipný, ale aj najúprimnejší a najvierohodnejší v celom filme.

Keď odhliadneme od efektov, o ktorých už vieme, že musia vypadať hodne nízkonákladovo, z technického hľadiska je film výborne spracovaný, a to hlavne vďaka kamere Roberta Richardsona (ktorý pracuje so špičkovými režisérmi a je okrem iného držiteľom troch Oscarov). Zaujímavé na spracovaní je, že film nebol nakrúcaný, ako je to teraz bežné, na digitálny záznam, ale na filmový pás, dokonca na Ultra Panavision 70. Na vysvetlenie: v minulosti, kým sa nakrúcalo na filmové pásy, používali sa 35 mm a iba niekoľko veľkofilmov spred viac ako päťdesiat rokov je nakrútených na 70 mm (napr. film Ben-Hur). Nakrúcanie na Ultra Panavision 70 spôsobuje niekoľko efektov na obraz, ktoré si bežný divák a dokonca aj veľa odborníkov asi nevšimne, ale čo viac upúta pozornosť, je, že má za následok trochu iný pomer strán. Väčšina kín vo svete už nemá premietačky na filmové pásy a ani personál, ktorý by ich vedel obsluhovať. Filmové štúdio The Weinstein Company (pod ktorým bol film natáčaný) preto nejaké premietačky zadovážilo a obstaralo technikov, ktorí by v niektorých kinách v USA film premietali v „originálnej“ podobe, kým do ostatných kín celosvetovo pôjde mierne skrátená digitálna verzia. „Mierne skrátená“ znamená o 20 minút kratšia verzia, čo z pôvodných 187 minút ešte stále znamená celkom dlhý 167-minútový film. Kratšia verzia má niektoré zábery trochu pozmenené a dejovo je kratšia iba o 6 minút, keďže pôvodná verzia obsahuje aj prestávku.

Ďalšia charakteristika, ktorou sa vyznačuje Quentin Tarantino, je výber hudby, veľmi jedinečný a rozpoznateľný najmä vďaka použitiu hitov zo 70. a 80. rokov minulého storočia, ako aj vďaka využívaniu originálnej hudby skladateľov z iných filmov. Jedným z často používaných autorov v niekoľkých Tarantinových filmoch bol Ennio Morricone, ktorý skomponoval aj jednu pesničku pre jeho predchádzajúci film, ale prvýkrát mal tento režisér pre svoj film komponovanú hudbu práve týmto skladateľom, ktorá je, pravdaže, v štýle pána Morriconeho – na vysokej úrovni.

The Hateful Eight nateraz získal niekoľko nominácií na filmové ceny, hlavne v kategórii hercov a scenára. U kritikov má zatiaľ prevažne pozitívne ohlasy a to hlavne v tom zmysle, že ide o klasický Tarantinov film, ktorý sa jeho nadšencom určite bude páčiť a tiež pobaví tých, ktorí sú zmierení so štýlom tohto režiséra. Nie je to taký veľký úlet ako predošlá Tarantinova pocta westernom (Django Unchained), nie je to však ani režijne, ani scenáristicky to najlepšie, ale ani to najhoršie z jeho tvorby. Ešte stále je príliš včas súdiť o tom, ako sa bude filmu dariť v kinách, ide však o jeden z lacnejších filmov tohto režiséra za posledných pár rokov a keďže tie predošlé zarobili niekoľkonásobky rozpočtu, je málo dôvodov obávať sa, že komerčne pôjde o prepadák.

Názov filmu The Hateful Eight (v slovenskom preklade: Osem hrozných) je trochu slovnou hračkou, keďže ide o ôsmy film Quentina Tarantina ako režiséra (nepočítame film Four Rooms, kde pán Tarantino bol iba jedným z režisérov) a je to jeho typický film, pri ktorom sa môžeme tešiť hlavne na vtipné dialógy a detaily, ako aj na potok krvi. Nie je to film, ktorý by nás prekvapil, ale je miestami celkom napínavý a dokáže udržať divákovu pozornosť (aj keby sa dalo diskutovať o tom, že by sa dal skrátiť). Je to film, ktorého cieľom je rozosmiať a pobaviť a ten cieľ aj spĺňa. Určite získa aj filmové ceny – ak nie pre svoju kvalitu, tak aspoň kvôli vplyvu jeho tvorcov. Prelomový film alebo majstrovské dielo to rozhodne nie je, ale ide teda o film, ktorý si ľahko nájde divákov a má svoje miesto v dnešnej pop-kultúre.

Stanislava Sládečeková

Share Button

Značky: , ,

Kategória: Film

Pridajte komentár

Top