Rozlety – jún 2011

17. júna 2011 | Komentár

 

Odvždy sama

 

V oblasti  jedného mesta,

nejakých dlhých ulíc,

žila ona,

odvždy sama.

Prechádzala sa dlho,

bola kráľovnou

zanedbaného mesta,

odvždy sama.

Jediné, čo chcela,

čo patrilo jej,

boli svetlá a široké ulice,

ktorými sa aj vtedy prechádza.

Odvždy sama…

 

Jelena Kuzmićová

Belehrad

*

 

Nočná obloha

 

Obdivujem hviezdy,
mesiac a planéty,
obdivujem všetko
na nočnej oblohe.

Občas večer vyjdem von,
pozerám sa do neba.
To by bolo ozajstné, keby hneď
do rúk padla mi malá hviezda.

Pozerám sa na hviezdy
s myšlienkou, že sa za nimi
azda niečo kryje.

Obdivujem nočnú oblohu
a jej veľkú temnotu,
na ktorej svietia hviezdy jasné.

 

Tatiana Krížová

Selenča

*

 

Všetko je možné

 

Skôr ako som ťa spoznala,

pred očami mi bolo všetko sivé,

smutné a bez lásky.

Vtedy som si myslela,

že nemôžem viac milovať,

ale potom si sa zjavil ty.

Akoby ťa Boh poslal,

aby som videla lásku inými očami,

aby som znovu spoznala samu seba.

Plnú lásky, plnú teba.

Teba, ktorý si to zaslúžil,

ktorý si ma urobil šťastnou

tak ako nikto doteraz.

 

Valentína Kočondová

Selenča

*

 

Tentoraz, prosím, úprimne

 

Bola som dievča, ktoré milovalo život,

ktoré by dalo život za niekoho.

Ale…

V jednom okamihu to zmizlo,

zmizlo všetko.

Zmizlo to vtedy,

keď som spoznala teba,

keď si mi tak láskavo a milo povedal:

„Milujem ťa.”

Ale nebolo to úprimne,

preto ma to aj bolelo.

Uverila som tomu ako malé dieťa,

myslela som, že hovoríš úprimne,

že je to ozaj tak.

A teraz, bohužiaľ,

už nemám vôľu za životom.

Nemám…

A ešte stále túžim po tom,

že to povieš zase,

ale tentoraz úprimne..

 

Jana Horvátová

Selenča

*

 

***

 

Idem cestou skalnatou,

nohami bosými, ustatými

a srdcom krvavým…

Unavená, od bolesti akoby zošalená,

bez cieľa a smeru.

Vypila som plný pohár horkého koktailu,

ktorý mi namiešal život…

Veď tak hovoria,

že každý žnie, čo poseje…

Siala som semeno dobré,

ale do piesočnatej zeme.

Plnými krčahmi rozdávala dobrotu

čerpanú z potoka svojej duše.

Neviem… Nemám ani len kvapku sily

o tom myslieť.

Vylievam do svojich ohňom spálených úst

poslednú kvapku koktailu.

Padám zranená, zavieram oči.

Zdá sa mi, že umieram…

 

Vesna Hudecová

Padina


Share Button

Značky:

Kategória: Rozlety

Pridajte komentár

Top