Básnikova duša
Čistotou okamihu podelí sa
s krásou s celým svetom,
odpustí krivdy a neporozumenie
tým, ktorí sa ešte učia žiť,
vydá sa na cestu samoty,
aby našiel pokoj,
aby sa o svoje dary, ktoré dostal,
najprv podelil so sebou.
Potom sa vráti späť k obyčajnému životu,
rozdelí svoju lásku všetkým bez rozdielu
a umrie spokojne.
No naďalej duchom bude
pomáhať svetu, aby sa zobudil.
Adora Rose
Kysáč
*
Láska?
Hľadá sa muž
dvadsaťročný
vysoký a štíhly
s modrými očami
úprimnými perami
a dobrým srdcom
ktorý to srdce
podá žene
tiež dvadsaťročnej
so zelenými očami
už klamanými ušami
a zlomeným srdcom.
Žena to srdce prijme
ale mužovi nepovie
že ona srdce nemá.
S cieľom pomstiť sa
každému mužovi
pokrája to jediné dobré
a zahodí sviniam.
Muž bez srdca
bude hľadať dobrú ženu
aby urobil to isté
s cieľom zabudnúť
a nemilovať viac
Aranea
Kysáč
*
Nehmotný pocit
Ten pocit nehmotný,
ten pocit, o ktorom
aspoň raz za deň premýšľame.
Ten pocit, ktorý nás uvádza
do šialenstva a málokedy
nás zo šialenstva zachráni.
Ten pocit, ktorý túžime cítiť.
Kedy príde, netušíme,
ale keď príde, odísť nechce.
Ten výnimočný pocit,
ktorý je schopný naraz vyvolať
sto ďalších.
Áno, práve ten.
Práve ten pocit jedinečný,
ktorý nás činí človekom.
Marína Dýrová
Báčsky Petrovec
GJK
*
Láska
Je zvláštne, čo všetko zmôže
päť písmen a jeden dĺžeň.
Je to láska,
je najsilnejšia,
nikdy nezanikne,
nikdy neopúšťa toho, kto miluje.
To, že si ťa láska ešte nenašla,
nič neznamená.
Pamätaj, že tá pravá láska
za čakanie stála.
Lebo láska je sila,
ktorá nikdy nezanikne
a nikdy ťa neopustí.
Sanela Kolárová
ZŠ Jovana Popovića v Lugu
*
Len ty
Len ty mi rozumieš, keď v niečom pochybím.
Len ty ma potešíš, keď niečo stratím.
Len ty mi dáš správnu radu,
keď som si v niečom neistá.
Len ty sa mi pozrieš do očí,
aj keď ťa sklamem.
Len ty ma rozosmeješ,
keď mi je najťažšie.
Len ty mi povieš: Ľúbim ťa,
keď nemám dobrú náladu.
Len ty a nikto iný,
lebo ty si v mojom srdci
jediný.
Emília Bažaľová
ZŠ Jovana Popovića v Lugu
*
Zranená báseň
Dosť už, stačilo, choď preč,
nevládzem viac bojovať.
Poslednýkrát si ma zranila, choď preč.
Už nevládzem na vlastných nohách stáť.
Bol som pripravený dať svoj život pre teba,
ale ty si chcela omnoho viac.
Odtrhol som ti kúsok z nočného neba,
ale ty si chcela celý mesiac.
Naša rozprávka je dorozprávaná,
každý román sa musí skončiť.
dopísaná je posledná strana,
prišiel čas rozlúčky.
Je čas vybrať si cestu, ja vpravo, ty vľavo.
Bol som ochotný dať svoj život pre teba.
Tak mi zlomiť srdce; povedz mi, či to za to stálo?
Bola si celý môj svet, ale videla si iba seba.
Choď teraz svojou cestou s ním,
ja pôjdem mojou sám.
Viem, že raz budem kráčať spolu s niekým,
viem, že moja cesta vedie niekam.
Bol som rytierom a ty mojou princeznou,
ale zlomila si môj meč.
Teraz sa už neobzeraj za sebou,
nechaj ma, nech kráčam prázdnymi cestami,
choď preč…
Daniel Strakúšek
Kovačica
*
Medicitizmus nostalgitizmus
Keď ťa vidím moje oculi sa zaslzia,
a v mojej caput ako keby stampedo prešlo.
Hneď som vrelá, ako keby som mala febris intermittens,
a dostávam anafylaktický šok.
Rýchlo mi podajte celkové anestetikum,
nech necítim, keď ma zachváti cor atrofia
od silného nedostatku tvojich bozkov a úsmevov.
Od tohto nátlaku na moje nervis
a od ešte dosiaľ nezmeneného miesta státia
pomaly dostávam decubitus.
Nech ani nespomínam, že mi puls spôsobí
akútne filiformné corové záchvaty
alebo možno to bude trigeminal neuralgia.
Moje inspírium a expírium sa podobá duseniu,
a neprestáva to, kým ma nezabolí diafragma,
musculus pectoralis major a minor,
až na chvíľkovú apneu.
Z hypertermie moje telo bojuje s combustion
a moje srdce, v istom momente, s congelatio.
Neprekvapuj sa, ak sa ma zmocní kachexia,
bez tvojich manuum na nič nemám chuť.
Som v exponenciálnej fáze mojich emócií,
aj keď tá nebola natoľko skrytá,
veď príde aj tá stacionárna, aj tá konečná.
Moje emócie sú termofilné a uniknú,
ak nebudú mať nadostač tepla, ktoré je im nevyhnutné.
Tie tvoje oculi majú faktor toxicity,
že ani antigény tu nepomáhajú.
Jediným liečivom sú tvoje pery,
na ktoré nie som rezistentná.
Ony sú mojou imunitnou toleranciou.
Aj ďalej odzváňa krepitácia mojich kostí,
ktoré dožili fraktúru, keď si ma pustil, nech spadnem.
Ako neustály epileptický záchvat.
Tatiana Krížová
GJK