Zobrazenie
Prežívam každý detail
Len bôľ, depresia, až z toho vzniká patetika
Ubližujem si tým analyzovaním svojho bytia
Netuším, čo robím, som len vedomá, že dýcham
Žiadna metafora, žiadne sny
Len tá suchá, nudná, jednotvárna realita
Skutočnosť tých ľudí, z ktorých mi je zle
Ich hnusné slová zašpinili mi tvár
Nepohybujem sa, lenivosťou znásilnená
Akoby mi všetky bunky umierali
Som stratená, som ticho, zmýlená, nepochopená
Mizéria, čo viac do tohto verša dodať?
No z tichosti a nehybnosti mi býva dobre
Zvykám si na tie ostré nože a boľavé rany
Až kým som ranená, môžem sa liečiť
Zahojiť dušu, zmeniť smer, možno niekam patrím
Každý deň v mojom srdci spieva modlitba
Žiadosť o zdravý rozum konečne sadí svoje semeno
Chcem uveriť, že z toho vyrastie krásny strom
Strom nádeje, lásky, múdrosti – jednoducho ilúzia
Ale veď ja viem, že to nemusí byť ilúzia
Prúdi to mojimi krvinkami, verím, tak bude!
Vyzlečiem si negatívne energické pole
Veď zmena bolí, ale zmena je – húsenica a motýľ
Rozhodnutie – som teraz nahá, ktorú osobnosť si oblečiem?
Obliekam si seba samu, takú, aká som
V ten večer som sa zase narodila
Som zmenená a zobrazenie je mojou každodennosťou
Ivana Vozárová
Kysáč
*
Návrat do prítomnej minulosti
Myslela som si: „Je tu nová láska.“
Neznáma, ktorá by všetok bôľ skryla.
Možno taká, od ktorej srdce praská?
Tá, čo by city navždy uväznila.
Myslela som si: „Si moja minulosť.”
Zostanú bledé fotky na pamiatku.
Lásku zavraždiť istotne budem môcť,
Keď sa dám do bláznivého útoku.
Uvedomujem si, bol to iba sen.
Skončený skôr než sa stal skutočnosťou.
Dôveruj mi, písať tebe slovo len,
Ruke mojej dávno prestalo byť cťou.
Saňa Strakúšeková
Kovačica
*
Mihom oka
Vždy, keď ma rozčarovali,
pomyslela som si na teba.
Ty si mi znovu úsmev vylákal
a vedela som, čo som chcela.
Presvedčená, hľadala som k tebe cestu,
a keď by som aspoň mohla povedať svetu,
koľko rada ťa mám, keď si po mojom boku.
Aj som si vedomá,
že svoje srdce do mojich rúk raz zveríš mi,
statočne bojujem ďalej,
lebo ty si môj svet dokonalý.
Na hociktorej križovatke trikrát odbočím inde,
vždy mi tvoj úsmev do cesty vojde.
Je márne utekať od tých očí,
lebo aj tak ma budú prenasledovať v noci.
Tiež behám ti po rozume, a to ma neunavuje,
tiež som ti v myšlienkach a je to príjemné.
Tíško, usmiata len čakám,
ku sebe ťa lákam.
Sebaistá, mihom oka privediem ťa späť,
a už nikdy neodídeš preč.
Maja Verešová
GJK
*
Koniec
Úzkosť v srdci.
Kde stratili sa slová, dotyky?
Veď bola si krásna, nežná
a v láske si zostala nedostižná.
V duši oheň ťa páli,
srdce ti nik nechráni.
On inú miloval,
teba zanechal.
Ruka ti klesla nadol,
kým krvavý dážď padol.
Teraz sa lúčiš s nami,
chceš ísť za vranami.
Čierna tma prikryla tvoju krásu,
och, Bože, veď máš už malú vrásku.
Tvoj život nie je farba na obrázku.
Oči zavieraš,
do tmy sa ponáraš,
dušu a srdce pred všetkými zatváraš.
Slzy tlačíš do zavretých očí,
krv v žilách ti tuhne
a tvoj život nešťastne sa končí.
Svetlana Gašková
Kysáč
*
Osamelá
Kráčam ulicami, bez nádeje.
Pestré lístie pred nohy mi padá.
Moje srdce v tmavých nociach
len teba hľadá.
Ako keby si sa vyparil z mesta.
Nieto po tebe ani stopy.
Všetkých a všetko som videla,
len teba nie a slza mi líce kropí
Kráčam ďalej, dúfam, že ťa nájdem.
Ale nieto ťa. Zmierila som sa s tým.
Moje dni bez teba tiekli ako rýchla, mocná rieka,
ktorá na mojej duši a srdci
zanechávala hlboké rany.
Objímali ma temné, smutné noci,
odhodil si moju lásku
a ani som ti nepovedala,
že si mi jak jed tiekol žilami.
Andrea Verešová
Stará Pazova
*
Nepreskúmané dráhy lásky
Láska je niť.
Niť dlhá, nepretržitá.
Chvíľami ostrá, tŕnistá,
inokedy zase nežná, čistá.
Raz hrboľatá, ťažká, pustá,
raz kúzelná, vábivá a istá.
Ona vie všetko.
Dokáže preskúmať časti hlbín duše,
aj tie v nás najskrytejšie.
Dokáže odhaliť zamaskovanú tvár,
a donútiť k úprimnosti.
Slzu vynoriť zvnútra,
na tvár usadiť úsmev,
zlomiť srdce,
otvoriť oči.
Dokáže zraniť,
chytiť za ruku,
šikovne vnoriť do priepasti,
pôvabne zaplávať.
Láska, tá dokáže všetko.
Jej dráhy nik nerozlúšti,
stopy jej nik neohmatá.
A predsa zostáva hlboko vrytá v duši,
a ňou tajne, v skrytosti máva.
Láska je niť.
Niť dlhá, nepretržitá.
Chvíľami ostrá, tŕnistá,
inokedy nežná, čistá.
V okamihu tak zreteľná a jasná;
predsa tak nepreskúmaná,
ale nesmierne krásna.
Anna Havranová
Stará Pazova
*
Si mojím kráľom a ja tvojou princeznou.
Od malička si mi bol podporou.
Životom ma viedol krok za krokom
a s úsmevom na tvári – všetko bolo ľahké.
V mojich očiach vždy budeš ten najkrajší a najlepší
a ja budem tá maličká princezná, ktorá ťa pohladká
a schová sa do tvojho teplého náručia.
Aby si ma uhrial, pohladkal, a potom všetko bude lepšie.
Melódia a tóny života nie sú ľahké,
niekedy nevieme, prečo sa nám niečo stáva,
ale môj život je krajší, keď si ty tu.
Keď skríkneš, keď sa usmeješ, pohladkáš ma,
mám rada každú chvíľu v tvojej blízkosti…
A keď ma trápi niečo, ty to cítiš,
nemusím nič povedať, stačí mi na teba pozrieť
a zmizne všetko, čo je zlé.
Každý krok v mojom živote bol vďaka tebe,
a vždy keď nie si pri mne, si v mojich myšlienkach
a v mojom srdci…
Ďakujem ti, že si môj život vyplnil krásou,
takou krásou, ako si ty…
Božena Širková
Padina
*
Prechádzka po mesiaci
Veľká guľa svieti na oblohe,
svetielko malé na mohutnej polohe.
Prechádzal som sa po tom svetle,
blúdil som rovinami, kráčal smele.
Tvoje oči videli ma vtedy,
inak by všetko bolo bez mesiacovej besedy.
Núkal nám všetko, všetko bez smelosti
a my sme chceli len jedno, byť spolu v svetlosti.
ITHIL
Padina
*
Čakaj ma
Čakaj ma ako niekedy,
keď sme boli ako slnko a oblaky,
ako mesiac a hviezda,
ako strofa a verš.
Čakaj ma
ako noc čaká deň
a zaspáva modrý sen.
Čakaj ma z celého srdca,
z celej duše svojej,
mysli na mňa a maj nádej,
keď čakáš na mňa, láska moja.
Bez teba ja som
ako rieka bez vody,
teba ľúbim, teba obdivujem,
pre teba žijem.
Čakaj ma
ako noc čaká deň,
to si žiadam, to je môj sen.
Jana Horvátová
Selenča