The Horrors strávili prvú časť svojho pôsobenia podobajúc sa na súčasnú zmes tzv. revival hlučného post-punku typu The Birthday Party a chmúrnej syntetizátorovej estetiky v štýle skupiny Suicide. Na samom začiatku ich kariéry kritici na nich kašľali ako na ešte jednu dokonale šarlatánsku imitáciu (style over substance, čiže: štýl nad podstatou). No, spevák Faris Badwan a jeho band – v zostave Joshua Hayward, Tom Cowan, Rhys Webb, Joe Spurgeon – sa nevzdávali a nasledoval ďalší pokrok, zrenie a vývoj ich zvuku (na albumoch Strange House a Primary Colours). Na treťom albume skupina sa podobá na temný new wave, aký začiatkom osemdesiatych robili Simple Minds a Ultravox, ako aj na Davida Bowiea z jeho tzv. berlínskeho obdobia.
Aj keď vyšiel ešte v lete, Skying je opravdivý jesenný album, na ňom sa skupina viac zaoberá zvukom, atmosférou a podtextom, ako by sa venovala potenciálnym rozhlasovo-prijateľným hitom. Prvý singel Still Life ukazuje na duch albumu – živé bubny, akoby boli práve v susednej miestnosti, gitary utváraju textúru, do ktorej je ponorený Bewanov hlas, a celá dynamika, ktorá tlačí vpred, leží na prudkej basgitare a obrovskom zvuku akoby ľadovo chladných klávesov… Album otvára bowieovská Changing the Rain, po nej sa striedaju sofistikovaná You Said, energická I Can See Through You, silná Endless Blue, epická Moving Further Away, a tak až po záverečnú – jemnú, ale klamlivú Oceans Burning.
Album Skying je svojrázne vyvrcholenie kariéry tejto anglickej skupiny, ale aby ste si ho úplne cenili, treba rozpoznať takmer kompletné spektrum vplyvov na ich súčasný zvuk. A na vás je, aby ste ho trochu po trochu odhaľovali… Máte na to celú jednu chladnú, mrazivú, hmlistú – dúfajme snehovú a nie tiesnivo daždivú – zimu.
(Vydavateľstvo XL Recordings, 2011)
Janko TAKÁČ