Film: Fury

12. júna 2015 | Komentár

fury1

Dejiny sú plné vojen. Ani dnes neprejde deň bez toho, aby niekde nebola vojna a aby sme sa o tom nedopočuli v správach alebo nedočítali v novinách. V polovici minulého storočia sa točilo veľa filmov, kde ústredným motívom bola nejaká vojna a veľa z nich boli oslavou patriotizmu a hrdinovia boli skutoční hrdinovia – pozitívne postavy, spravodliví, odvážni a nikdy nerobili nič zlé, pokým ich protivníci nemali štipku ľudskosti. Tie časy sú v kinematografii dávno za nami. Nikto z nás nemá tie ideály a teda aj vo filmoch sú „hrdinovia“ ukazovaní aj v horšom svetle. Vojna nie je (väčšinou) oslavovaná, ale ukazovaná aj z brutálnej, špinavej, krvavej a nie poetickej strany. Tak je tomu aj vo filme Fury, ktorý aj keď je plný klišé z vojnových filmov všetkých období, hlavne zobrazuje brutalitu a stiesnenosť vojny.

Fury je meno tanku Sherman, používaného v druhej svetovej vojne. Veliacim v tanku je Don Collier (Brad Pitt), neľútostný, prísny a na svoj spôsob šialený poručík americkej armády. Medzi jeho podradených patria mexický vodič Gordo (Michael Peña), veľmi veriaci delostrelec Bible (Shia LaBeouf) a vulgárny mechanik Coon-Ass (Jon Bernthal). Svojich podradených Collier drží síce na krátko, ale už roky pri živote. V apríli 1945 posádka tanku tiahne na Berlín, pomaly dobývajúc menšie nemecké mestá, ktoré bráni už zúfalá, ale o to odhodlanejšia nemecká armáda. Keď o život príde pomocný vodič, pridelený im je mladý vojak, Norman Ellison (Logan Lerman), ktorý celú vojnu pracoval v administratíve a nikdy predtým nebojoval, dokonca ani nevidel vnútro tanku. Norman je ihneď považovaný za slabý článok jednotky, čiže to, čo ich bude stáť životy, najmä keď ukazuje strach zo zabíjania. Preto sa ho na rôzne spôsoby snažia pripraviť na to, čo príde, či už vyhrážkami, slovami útechy alebo nútením strieľať.

Posádka tanku Fury

Ako bolo povedané, Fury klišé vojnového filmu nechýba, či už ide o nováčika, ktorý príde o svoju nevinnosť, nesúdenú lásku, drsného veliaceho s tajomnou minulosťou, misiou, ktorú hrdinovia nemajú šancu prežiť atď. Avšak niečo, čo až tak často nevídame vo filmoch, je oddiel, ktorý sa tvorcovia rozhodli sledovať. Väčšinou sú sledovaní letci, pešiaci, námorníci, snajperi, ale filmy zamerané na posádku jedného tanku sa až tak často netočia. Film nie nadarmo nesie meno tanku, lebo ten neslúži len ako zbraň, ale je to prostriedok, ktorý spája týchto vojakov. Tí ho nazývajú domov, nielen preto, že sú prinútení v ňom žiť, ale na jeho funkcii záleží aj ich prežitie – poskytuje im ochranu pred nábojmi, ale je to aj pasca, ktorá ich môže stáť životy. Okrem toho tank ich robí veľmi závislých jedného na druhom, lebo každý má svoju úlohu a ak ju nevykoná správne, ohrozí všetkých členov. Tvorcom filmu sa veľmi dobre podarilo zobraziť všetky tieto aspekty, ktoré má tank v živote vojakov, ako aj klaustrofobickú atmosféru, ktorá v jeho vnútri panuje. Režisérovi Ayerovi veľmi záležalo na tom, aby film vypadal realisticky, a preto pre nadšencov tankov môže byť zaujímavosťou, že vo filme používali nie iba modely, ale opravdivé historické tanky z druhej svetovej vojny vypožičané z múzea. Tak použitý nemecký tank Tiger I je vlastne jediný funkčný tank tohto typu na svete.

Atmosférou vojny je film výborný. Hnev, skľúčenosť, panika a vzťahy medzi jednotlivými vojakmi sú veľmi dobre zachytené, jednak vďaka technickej realizácii a jednak vďaka výborným hereckým výkonom. Z vizuálnej strany treba vyzdvihnúť výbornú kameru Romana Vasyanova a hlavne strih Jaya Cassidiho a Dodyho Dorna. Na druhej strane, špeciálne efekty sú trochu na zamyslenie, lebo aj keď si divák asi postupne na to zvykne, prestrelky t. j. trajektórie striel vypadajú viac ako niečo zo Star Wars než z filmu o druhej svetovej vojne.

To, čo tento film drží najviac nad vodou a medzi lepšími tohto roku, sú herecké výkony. Všetci piati členovia v tanku sú výborní. Ich herecké rozpätie prechádza od komiky cez hnev a strach až po emotívne zrútenia, ale všetko zvládajú veľmi dobre. Treba vyzdvihnúť hlavne výkony mladých hercov Logana Lermana a Shia LaBeoufa. Pán Lerman, hoci má len 22 roky, hrá v špičkových amerických filmoch už takmer 15 rokov a aj keď si už v niektorých zahral medzi hlavnými hercami, toto je asi rola, ktorá jeho kariéru posunie veľmi dopredu. Najlepší výkon podáva Shia LaBeouf, čo je pre veľmi veľa divákov prekvapením. Hviezde Transformers predpovedali mnohí na začiatku jeho kariéry svetlú budúcnosť. To sa ale zmenilo, keď nie tak dávno bolo jeho „zrútenie“ mediálne (aspoň v Amerike) veľmi sledované. Okolo pána LaBeoufa sa na natáčaní Fury tiež objavili správy týkajúce sa jeho mentálnej stability. Či už boli pravdivé alebo nie, nemení to na skutočnosti, že v tomto filme podáva svoj najlepší výkon doteraz. Nemá až tak veľa času prejaviť sa v porovnaní s Lermanom a Pittom, ale plne ho využíva na dokreslenie postavy, ktorá je oddaná svojej práci a chce prežiť, ale ktorá je zároveň veľmi veriaca.

1231428 - FURY

Fráza vojna je peklo (war is hell) bola asi to, čo režisér a scenárista filmu David Ayer chcel, aby si diváci odniesli ako ponaučenie. K tomuto sa odkazuje v dialógoch a hlavne v zobrazení násilia, špiny a brutality vojny. Všetko to je zachytené nielen v skutkoch hlavných hrdinov, ale aj v celkovej atmosfére. Podľa slov tvorcov, snažili sa vytvoriť čo najrealistickejší film. Veľa divákov však bude mať problém súhlasiť, že sa im to podarilo, najmä keď ide o dej, aj bez toho, aby zachádzali do technických detailov o zraniteľných miestach tanku, jeho fungovaní alebo znalosti vojenskej taktiky. Diváka asi jednotlivá epizódka plne upúta, ale po ubehnutí takmer každej scény je dosť pravdepodobné, že sa opýta: prečo to jednoducho neobišli, prečo tie postavy reagovali tak, prečo nevzali náboje, keď vedeli, že idú strieľať, prečo teraz odrazu Nemci neútočia a dali hrdinom šancu na 15-minútový rozhovor atď. Avšak pánovi Ayerovi sa podarilo veľmi dobre urobiť jednotlivé scény, či už išlo o emočnú scénu medzi vojakmi alebo akčnú scénu, keď sa stretajú americké tanky s lepším nemeckým. Všetky sú ako samostatný celok dobré. Problém je však to, čo je medzi nimi, čiže priebeh filmu a motivácie, prečo sa niečo deje, čiže fungovanie filmu ako filmu a nie len súboru dobrých elementov.

Napriek tomu, nateraz film má od divákov väčšinou pozitívne hodnotenia a v kinách zarobil za mesiac viac ako dvojnásobok svojho rozpočtu (gross). Kritika mu tiež dáva vcelku pozitívne známky a vyzdvihuje hlavne herecké výkony, technickú realizáciu a mechanickú, klaustrofobickú a špinavú atmosféru.

Fury nie je zlý film, ale nie je to ani výborný film, čiže to najlepšie, čo žáner ponúka. Veľa ľudí film vyzdvihuje so slovami, že má niečo, čo sme nevideli alebo nie v tej kvalite – žiadna stotožniteľná postava, brutálne scény, vystihnutie spomínanej frázy vojna je peklo, komplikované vzťahy vojakov… Všetko to sme však už videli vo veľa iných filmoch a ak ide konkrétne o druhú svetovú vojnu, tak spomeňme len Saving Private Ryan alebo Idi i smotri – všetky lepšie fungujú ako celok a majú aj veľa motívov, ktoré sú tiež vo Fury. Možno je práve veľkou nevýhodou tohto filmu, že pri pozeraní ich hneď pripomenie. Fury sa preto dosť ťažko hodnotí. Na jednej strane má veľmi dobre vypracované scény, ale na to, aby to bol dobrý film, mu niečo chýba; niečo, čo sa ťažko definuje, niečo asi ako je elementárna logika. A tá je veľmi dôležitá, lebo keď si to divák všimne, tak to neodpustí. Hlavne, je to dôvod, prečo veľa ambicióznych filmov najprv dobre vypadajú, ale veľmi rýchlo sa na nich zabudne.

Stanislava Sládečeková

Share Button

Značky: ,

Kategória: Film

Pridajte komentár

Top