Knihy: Majera

16. januára 2013 | Komentár

Majera. Prvých 60 rokov Ľuboslava Majeru – 35 rokov umeleckej činnosti; pripravil: Pavel Matúch

Pred nami je kniha mimoriadne skromného autora. Tam, kde by sa v biografovi prejavila jeho žiadosť – s právom – byť v prvom pláne, Pavel Matúch sa skrýva poza teatrológov, autorov, režisérov, hercov, študentov a novinárov. Tí nám rozprávajú o umelcovi ako o svojom kolegovi, režisérovi, učiteľovi, súčasníkovi. Každý ho pozná zo svojho uhla, z nejakého svojho obdobia života, každý o Majerovi hovorí vo svetle svojich skúseností.

Život umelca sa nam odkrýva cez reminiscencie a anekdoty. Začíname s predhistóriou, kto boli Majerovi rodičia – otec Ivan − novinár, mama Anna −  učiteľka. Zaoberáme sa obdobím vzdelávania na petrovskom gymnáziu, odchodom na Vysokú školu múzických umení v Bratislave, obdobím práce pre rozhlas a televíziu v Novom Sade, „životom s kufrom” čiže prácou s ochotníckymi súbormi vo Vojvodine, momentom uznania a afirmácie ako špičkového divadelného režiséra v Srbsku, a pred sebou máme aj epizódy z obdobia rozpadu bývalej Juhoslávie a ekonomického kolapsu spoločnosti, odchodom späť na Slovensko, vysokoškolskými prednáškami… Divadelná práca v slovenčine, srbčine, v maďarskom a rusínskom jazyku.

O Majerovi píšu – spomeňme len tých obecenstvu najznámejších – Jovan Ćirilov, Vladimír Valentík, Vida Ognjenović, Ljubomir Simović, Dejan Mijač, Fedor Popov, Dara Džokić, Samuel Boldocký, Mária Kotvášová-Jonášová, Pavel Kožík-Arkáško, Viera Benková, Jaroslav Martin Litavský, Martin Prebudila, Juraj Bartoš, Zoroslav Spevák-Jesenský…

Ako skúsený novinár a redaktor časopisu Zornička, Matúch je tu, aby najprv umelcovi postavil tie pravé otázky, a potom aby vynašiel pravé osoby, ktoré o Majerovi povedia to najdôležitejšie. Tie pravé otázky nás navádzajú na odpoveď, ktorá previeva celou knihou: divadlo je predovšetkým filozofia. Aj predtým ako sa divadelná hra postaví na scénu, režisér má nejaký pohľad na svet spôsobený odrastaním, vzdelaním, konaním, dojmami a skúsenosťami.

Bude všetko dobre aj vtedy, keď sme zúfalí a tratíme? Je divadlo len mimoriadne vážna sranda? Jestvuje hra bez blázonstva? Je život pred smrťou? Žijeme len imitáciu života? Čo je zem a čo je nebo – čo je pod nami a čo nad nami? Sme všetci len cestujúci, ktorí, opierajúc sa o nakrívený šenk v staničnom bufete vytrvalo čakajú na vlak, ktorý ich zavedie preč z tejto prázdnej, jalovej provincie, na ktorú sme odsúdení? Všetko to ovplyvňuje režisérovu tvorbu, jeho vzťah s textom, dramaturgom, hercom… Podľa Majeru divadlo je priestorom obrovskej slobody, ktorý za pomoci režiséra a na základe toho, čo nám núka spisovateľ, môžeme a musíme filigránskou prácou – vyplniť sebou.

Biografia je bohatá na fotografie, skice pre scénografiu, plagáty, zoznamy divadelných hier, rozhlasových hier a televíznych vysielaní tohto autora. Táto kniha nie je tu ako ešte jedna z mnohých biografií, po ktorých máme pocit, že nás na jej konci čaká údaj o predčasnej smrti umelca, čase pohrebu a mieste karu. Nie, toto je „Majera bez kerefekov”. V nej sa pozeráme na život jedného umelca, od ktorého očakávame ďalšiu tvorbu. Aj keď nie je neúplná, Majerova melancholická filozofia predsa nepovedala posledné slovo.

Výborná kniha, od Matúcha očakávame aj ďalšie…

(Vydavateľstvo SVC, 2011)

Janko TAKÁČ

Share Button

Značky:

Kategória: Knihy

Pridajte komentár

Top