Rozlety – marec 2014

3. júna 2014 | Komentár

 

Sviečka

 

Hľadám tie správne slová.

Opis sviečky.

Štíhla, horiaca.

Je symbolom tmy.

Tma.

Tak krásne ju rozžiari.

Osvetlí ľudské zvedavé oči,

uznajte,

bez svetla je nemožné žiť.

Ale, je väčšia pravda od tejto.

Je ľahšie sviečku obdivovať v tme

než vo svetle.

 

Adora Rose

Kysáč

*

 

Oči neba

 

Očami neba

pozerám sa do vesmíru,

vidím tam prach a špinu,

ale ľudia hovoria,

že to hviezdy sú.

 

Očami neba

pozerám sa na zem,

je tam smútok

a ozajstný oheň.

 

Očami neba

pozerám sa do vesmíru

vidím tam nekonečnosť

a hviezdu veľkú,

tá hviezda občas padáva

a týmto na zemi

nádeje dáva.

 

Ivana Faďošová

GJK

*

 

Glóbus

 

Cyklus

Začiatok a koniec

Život a smrť

 

Život večný

na zemi

 

Eden nepotrebujem

 

Žijem

ako blázon

 

Mám jeden glóbus

v mojej tmavej

izbe

 

Celý svet je môj

 

Tutto il mondo è mio

 

Aranea

Kysáč

*

 

Máš moje áno

 

Nechcem takto, stačí mi to.

Teraz si tu, o chvíľu preč.

Chcem tvoje nežné pery

bozkávať každý jeden deň.

Nemusím sa ospravedlňovať,

nechcem, viem, že majú pravdu oni.

Ale buď už tu,

sama som a to ma bolí.

 

Príď, tentoraz neodchádzaj!

Nadlho odchádzaš, zdržiavaš sa málo.

Vezmi ma so sebou, nenechávaj ma.

Máš moje áno.

 

Tatiana Krížová

GJK

*

 

Nedbala…

Nikoho neposlúchla

a cestu, ktorú city vykliesnili, sledovala…

Bez návodu, akoby slepá utekala,

a že jej cesta rovno ku priepasti vedie,

pri vlastných očiach nevidela.

Avšak ona len milovala

a to, že láska môže bolieť, nevedela.

Nepočula hlasy, nepočula nič.

Zranená láskou, otrávená nenávisťou,

mala len jeden cieľ: utiecť do nekonečna.

Snívala o čarovnom svete,

kde ešte ľudská noha nekročila.

Kde sú chodníčky z piesku,

ktorý sa ako krištáľ leskne,

potôčky čisté a bystré ako kvapky rannej rosy…

Cestu hľadala, stratená bola.

Môcť nenávidieť niekoho,

koho tak veľmi milovala, o tom nevedela.

Alebo len seba klamala?

Utekala, ale kam, nevedela.

Určite tú skrytú cestu

k vymyslenému svetu hľadala…

 

Vesna Hudecová

Padina

*

 

Znovu píšem

 

Znovu píšem o zlámaných srdciach,

o rieke, ktorá tečie a zrazu zastane.

Znovu píšem o zlámaných srdciach,

lebo ti chcem povedať, že bez teba moje srdce biť prestane.

 

Znovu píšem o láske nešťastnej,

o mesiaci, ktorý mi dáva najavo,

že je iba malým svetielkom nádeje

v tej noci čiernej, krásnej.

 

A znovu píšem sprava naľavo.

 

Znovu píšem o úsmeve, ktorý mizne z tváre,

o hviezdach, ktoré sa hasia.

Píšem o úsmeve, ktorý mizne z tváre,

stráca sa posledné svetielko šťastia.

 

Znovu píšem o láske, ktorá umiera,

o tebe krásnej, ale ďalekej.

Píšem o slnku, ktoré sa stmieva,

o dotyku, objatí, bozku, o duši stratenej.

 

Poslednýkrát píšem, iba to mi zostalo,

a keď viac nenájdem správneho slova,

nič nenapíšem, moje srdce biť prestalo.

Som živá mŕtvola.

 

Daniel Strakúšek

Kovačica

 

 

Share Button

Značky: ,

Kategória: Rozlety

Pridajte komentár

Top