Vaša tvorba – jún 2011

15. júna 2011 | Komentár

Práce pre rubriku Vaša tvorba môžete zasielať na e-mailovú adresu: vzlet@hl.rs

 

Dva dni z môjho denníka

Drahý denník,

mám jeden veľký deň za sebou. Bol maškarný ples…

Všetko sa začalo takto: poobede, keď som prišla zo školy, v mysli mi bol iba ten ples. Ako to dopadne? Či mi bude kostým ležať ako uliaty alebo nie? Koľko ľudí nás bude pozorovať? Na mysli mi bolo mnoho takých otázok, na ktoré som nemala odpoveď. Doma som si zbalila potrebné veci, dodala som si energiu a šup vetrovku, šál, čiapku a čižmy na seba a šla som do školy. Tam ma už čakala Martina spolu s Monikou, pani učiteľkami a africkými dievčinami. Chystali sme sa takmer hodinu. Martina sa obliekla na usilovnú Včeličku, Monika bola Modelka a ja som bola Čerticou. Kostýmy nám ležali ako uliate. Prišla sedemnásta hodina, čas, keď maškarný ples mal začať. Vyšli sme na javisko s upotenými dlaňami a s malou trémou. Čo prvé povedať? Ako uvítať prítomných? Ale predsa sme sa všetkým prihovorili a pozvali sme prvákov, nech sa predstavia. Tak sa nám predstavili aj druháci, tretiaci a štvrtáci. Ešte stále som mala trému. Pohľad som upútala na môjho otca, ktorý bol v obecenstve. On mi žmurkol a ja som sa v tom okamihu cítila ako najšťastnejšia dcéra s najlepším otcom. Veľa mi znamenalo, že ma podporil. Jeho jeden pohľad mi postačil, aby som sa uvoľnila a aby som vedela, že je všetko dokonalé. V tom okamihu mi duša vyletela až do neba. No maškarný ples aj ďalej trval. Kostýmy boli prekrásne a rôznofarebné. Každý žiačik bol svojím spôsobom zvláštny, a preto sme všetkým ponúkli drobné pochúťky. Potom nasledovala zábava. Všetci sa pekne bavili a domov odchádzali s úsmevom na tvári. Pretože nám toto bolo prvýkrát, že sme boli moderátorky, a vlastne vždy v strede javiska, všetky učiteľky nás pochválili.

Takže, milý denník, toto bol pre mňa ten najkrajší deň, na ktorý nikdy nezabudnem.

Ivana Bažíková, 7. b, ZŠ Jána Čajaka v B. Petrovci

 

 

Mojej škole k narodeninám

Moja škola je pekná, nachádza sa v strede dediny. Okolo budovy máme zelené stromky. Každý deň školskú budovu navštívi šesťsto žiakov, učiteľov, profesorov a iných zamestnaných.

Moja škola je najslovenskejšia škola v Srbsku. Slovenská reč šíri sa školským dvorom. Škola má i svoje narodeniny, v najkrajšom mesiaci v roku, keď sa všetko zelená a kvety rozširujú svoju príjemnú vôňu. To je 25. mája. V tento deň je moja škola veselá. Veselí sme i my žiaci. K jej narodeninám chystáme rôzne programy. To sú tance, piesne, básne, výstava ručných prác, ktoré sme pripravovali, aby sme ozdobili triedy a chodby. V ten deň sa usilujeme zdolať všetky školské úlohy, a tak jej dať darček k narodeninám.

My sa tešíme tomuto dňu a snažíme sa pekne predstaviť našu školu a ukázať v najlepšom svetle iným žiakom a hosťom, ktorí sú každý rok povolaní na tieto oslavy. Preto, moja drahá škola, s úctou a zo srdca ti želám všetko iba to najlepšie.

Kristína Bešková, 6. 3, ZŠ m. Tita v Padine

Posledné zvonenie patrí nám

Pred ôsmimi rokmi sme na veľkom školskom dvore prvýkrát začuli, ako nás víta školský zvonček. No teraz nám bude zvoniť na rozlúčku. V našich myšlienkach nám zostanú len spomienky, ktoré nám navždy budú pripomínať najkrajšiu časť nášho detstva.

Keď sa posledné zvonenie pre nás ôsmakov ozve chodbami, ako nejakí hrdinovia, plní vedomostí, hrdo vyjdeme zo školy, pozdravujúc sa s tými učiteľmi, ktorým ďakujeme za všetko, čo pre nás urobili. Každé zvonenie na konci hodín ma tešilo, ale zvonenie, ktoré oznamuje, že uplynula posledná školská hodina, a rozlúčka je tu, je smutné. Na základnú školu budem mať iba pekné pamiatky. Získavala som nové vedomosti, spoznala mnohých priateľov, budem si pamätať na mnohé nasmiate tváre a krásne dobrodružstvá. Sú to prvky pekného školenia. Moja rozprávka zo základnej školy sa končí šťastne, každý pekný deň je vrastený do môjho srdca.

To posledné zvonenie ma naučí, ako je to stať sa staršou a samostatnejšou, sama rozhodovať… Viem, že keď budem smutná, moje spomienky budú ako jeden veselý film, ktorý budem môcť pozerať vždy znovu a znovu, a pamiatky na základnú školu mi vždy zlepšia náladu. Hoci posledné zvonenie znamená koniec môjho detstva, znamená tiež začiatok nového života.

Tatiana Vedejová, 8. 2, ZŠ m. Tita v Padine

Odporúčaná kniha

Túto knihu som si zvolila čítať v škole na domáce čítanie ako ľubovoľný výber. Učiteľka sa oduševnila práve preto, že je slovenčinárka, ako i sama autorka, nuž predstavujem vám v kratšej podobe obsah prečítanej knihy. Mám nádej, že vám bude zaujímavé…

Mária Kotvášová-Jonášová:

Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz 

Hlavná hrdinka Dorka sa cíti hrozne, je nešťastná, lebo z dievčat sa jedine ona s chlapcom nepobozkala. Namýšľa si preto, že je najšpatnejšia a najsprostejšia na svete. Má nádej, že „spadne” bozk na táborení. No pred odchodom ju mama ešte upomínala, aby dala na seba pozor a nevyčíňala hlúposti. Zapáčil sa jej tam jeden Igor, ale nič sa nestalo, len sľúbil, že jej zavolá… S bratom Ondrišom sa neustále niečo hádajú. Raz okolo počítača, inokedy je na vine kúpeľňa. No majú sa radi. Aj v škole sa všeličo prihodí. Raz im prepadla celá hodina slovenčiny, lebo sa pokúšali vytiahnuť Annin mobil zo záchodovej misy. Nepodarilo sa im. A aj učiteľom vystrájajú fígle, a žiaci, ktorí to robia, sú vždy potrestaní.

Igor ju konečne zavolal do kina, nemohla sa dočkať, ale nič sa neudialo, len jej povedal, že zavolá. A Dora bola posadnutá ním. Aj na žúr išla kvôli nemu, no nebol tam. Ešte pred vychádzkou sa pohádala s mamou. Mama jej stále čosi bráni, kritizuje ju, poúča. Dora bola sklamaná a opila sa. Zakončila na pohotovosti. Rodičov to veľmi dorazilo, zvlášť mamu. Bol to pre ňu úžasný šok. Dora sa zahanbila a sľúbila, že už bude dobrá, no trest si odpykala.

Prežíva aj veľké sklamanie, keďže jej kamarátka Anna bola s Igorom. Dlho ju to trápilo, no ako hovorila mama: „Čas všetko zahojí.”

Postupne aj Dora chápe, že mama jej chce len dobre, a povie:

,,Mama, ty si jedinečný učiteľský fenomén. Nie iba učiteľský. Mám ťa rada!”

 ,,Aj ja teba, aj keď si niekedy živé blato.”

Potom sa už všetko polepšilo a aj keď mala zlý deň, Dora sa nedá znechutiť, iba si vždy povie: „Zajtra je nový deň.”

Je rozvážnejšia.

A naozaj sa všetko zmenilo, Dore sa začalo dariť. Aj známky si poopravovala, s rodičmi sa neháda, ba ani s bratom; spolu chodia do diskotéky. Urobila aj prijímačky a zapísala sa do gymnázia. Triedna bola hrdá na žiakov a rozlúčila sa s nimi s peknými slovami. Prázdniny strávila s rodičmi a bratom Tomášom v horách. Prvé dni sa nudila, no potom tam stretla Sama a jeho bratranca Denisa, do ktorého sa zamilovala.

Jana Šramková, 7. a, ZŠ Jána Čajaka v B. Petrovci

Share Button

Kategória: Žiacke práce

Pridajte komentár

Top