Politický triler predstavuje veľmi lákavú tému pre filmových tvorcov. Či už ide o zápletku s utajovaním informácií, vojakmi alebo korupciou, filmy tohto žánru sú sprevádzané istým druhom prestíže. Táto prestíž ale rozhodne nie je zdarma, keďže spomenutý žáner patrí medzi najzložitejšie točiace, o čom svedčí aj nespočetné množstvo filmov za posledných pár rokov, ktoré ani nemuseli byť až také zlé, aby diváci a kritika nimi neboli nadšení.
Billy Taggart (Mark Wahlberg) bol zbavený obvinenia, že ako policajt zabil podozrivého násilníka z osobných dôvodov. Za svoje oslobodenie mohol vďačiť starostovi Hostetlerovi (Russell Crowe), ktorý sa postaral, aby sa na súd nedostali usvedčujúce dôkazy. Medzitým bol prinútený zo služby odstúpiť a stal sa súkromným očkom. Po siedmich rokoch je na moci stále rovnaký starosta a s blížiacimi sa voľbami si Hostetler prenajme Billyho, aby sledoval jeho manželku Cathleen (Catherine Zeta-Jones), lebo ju upodozrieva z nevery. Billy zistí, že sa Cathleen stretáva s členom tímu opozičného kandidáta a sám sa zapletá do problémov spojených s korumpovanosťou vlády.
Film je – ako sa to patrí na triler – plný zvratov, ktoré nanešťastie buď nedávajú zmysel, nie sú výrazné alebo sa dajú veľmi rýchlo predpokladať. Pri niektorých dramatických udalostiach, ako je prestrelka alebo rozchod hlavného hrdinu s jeho priateľkou, divák očakáva, že sa niečo stane alebo že aspoň toto bude mať nejaký efekt na dej filmu, ale na jeho prekvapenie to vyfučí ako keby sa nič nestalo. Ďalšou vecou, ktorá nemá dobrý efekt na obecenstvo, sú niektoré poznámky alebo gestá, ktoré nie sú dostatočne dotiahnuté na to, aby zlepšili dokreslenie postáv, a predsa dosť výrazné, aby to dnes veľmi citlivých divákov (najmä v USA) podráždilo a označili film ako homofóbny.
Ide o prvý scenár pána Briana Tuckera, ktorý, žiaľ, veľmi nezabodoval. Roku 2008 sa tento scenár však dostal na tzv. Black List. Ide o zoznam scenárov vydávaný jednou spoločnosťou, na ktorom sú scenáre k veľkorozpočtovým filmom, ktoré podľa nich majú veľký potenciál, ale ešte sa nenašiel nikto, kto by ich produkoval. Na tomto zozname sa za posledných pár rokov našli i oscarové filmy, akými sú Juno, Slumdog Millionaire či The King’s Speech, ale, ako vidno na základe Broken City, aj tvorcovia tohto zoznamu sa môžu mýliť. Nedostatky v scenári sú práve to, čo väčšina divákov a všetci filmoví kritici filmu najviac vytýkajú.
Možný dôvod, prečo sa tento film vôbec dostal na Black List, sú výborné jednotlivé dialógy a dobre vsunutý humor. Celkom príjemne tiež prekvapí, že ani jedna z významnejších postáv nie je pozitívna, má aspoň jeden výrazný ľudský nedostatok, ktorý je chápaný ako negatívny. Hoci tým zlým vo filme má byť starosta, ktorý je na moci tak dlho, že je presvedčený, že mu všetko prejde, hlavný hrdina má viac negatívnych vlastností. To, že hlavný hrdina má výrazné nedostatky, nie je až také zriedkavé, ale pre Billyho vo filme nie je hádam jediná scéna, v ktorej by ho človek ľutoval, súcitil s ním a dúfal, že sa mu podarí hocičo dobré urobiť. Toto je v súlade so žánrom filmu noir, ktorého ovzdušie sa snažili jeho tvorcovia dokresliť, čo sa im do určitej miery podarilo, najmä keď ide o zobrazenie sivého, neosobného New Yorku. Vizuálne je film celkom korektný, až na niektoré scény, v ktorých kamera veľmi výrazne a dlho krúži okolo postáv.
Keď ide o hercov, film bol obsadený samými známymi menami, ktoré pomohli film aspoň na začiatku ako-tak predať. Ich herecké výkony sú celkom slušné a na film sa vďaka ním dá pozerať, ale že by patrili medzi ich najlepšie, to rozhodne nie. Catherine Zeta-Jones nemá veľa času sa prejaviť, ale je ako obvykle veľmi šarmantná. Mark Wahlber je síce vo filme výborný, ale (ako to ukázal v niektorých filmoch predtým) pod vedením skúsenejšieho režiséra aj jeho výkony sú ešte lepšie. Russell Crowe je skúseným hercom, ktorý nemal problém si poradiť s postavou šarmantného a zároveň podlého starostu, i keď niekedy sa zdá, že niečo tam nesedí, že možno typovo na to nie je ideálny. Toto však môže byť iba zapríčinené hrozným účesom a neprirodzeným odtieňom pokožky. Veľmi dobrý výkon podáva aj Barry Pepper, ktorého postava opozičného kandidáta na starostu je jednou z mála, s ktorou divák môže sympatizovať. Ostatní herci podávajú síce trochu slabšie, ale korektné výkony.
Režisér a producent filmu Allen Hughes skôr pracoval na filmoch spolu so svojím dvojčaťom Albertom (medzi ich diela patrí napr. From Hell). Toto je jeho filmový samostatný režijný debut a, žiaľ, nepochodil najlepšie. Technicky je film urobený dobre, ale príbehovo stráca priazeň divákov, čo nie je zapríčinené len kvalitou scenára, ale aj spôsobom, akým si zvolil príbeh podať.
Predpokladaný rozpočet na film bol okolo 60 miliónov dolárov a producenti očakávali, že bude mať taký úspech, ako mal v 90. rokoch film Heath. Ale našťastie pre jeho tvorcov rozpočet filmu bol znížený iba na 35 miliónov. Našťastie preto, lebo film v kinách beží už tri mesiace a ešte mu chýba zarobiť niekoľko miliónov (gross), aby aspoň nebol stratový. Ako vidno, divákov veľmi do kín nenalákal, ani napriek zaujímavej téme a známym menám, lebo v dnešnej dobe stačí, keď si všetci prečítajú nejaké komentáre od kritikov či divákov na internete, aby sa rozhodli film pozerať a v prípade tohto filmu prevažujú negatívne poznámky. Tak u divákov, ako ani u kritikov film nezožal úspech. Väčšina mu dáva nižšie známky a hlavne vytýka nedostatky v rozprávaní príbehu. I keď ide o veľkorozpočtový film, ktorý si kládol veľmi veľké nároky, nájdu sa aj takí kritici, ktorí o ňom napíšu, že by ho označili za béčkový film a v tom prípade to nie je také zlé.
V každom prípade film sa do histórie kinematografie nezapíše. I keď ide o triler, divákov veľmi neprekvapí, ani nevtiahne do deja. Jeho najväčšou výhodou sú herecké výkony, ktoré ho však neurobia až takým dobrým, aby patril medzi vaše obľúbené filmy, ale na skrátenie dlhej chvíle jarných večerov môže poslúžiť.
Stanislava SLÁDEČEKOVÁ