Často si ľudia (a to hlavne tí, ktorí nie sú veľkými filmovými fanúšikmi) hovoria, že dnešné filmy sú si veľmi podobné a že sa témy veľmi často opakujú. Pravda je, že niektoré témy zaujmú obecenstvo a filmárov viac ako iné, ale každý sa snaží spracovať ich svojím jedinečným spôsobom. Niektoré témy sú, povedzme, vďačné na spracovanie. To však neplatí pre tému o rímskom oddiele zvanom Deviata légia, lebo aj keď sa táto légia v relatívne krátkom čase zjavila ako hlavná téma troch filmov, o ktorých sa verejnosť síce dozvedela, ich tvorcovia sa nateraz nemohli tešiť z veľkého úspechu (ide o filmy The Last Legion z roku 2007 a Centurion z roku 2010). Posledným filmom, ktorý sa týka tejto témy, je The Eagle, ktorý sa začal v kinách premietať nedávno a už svojich predchodcov tromfol aj v tom, že aspoň zarobil (gross) viac peňazí ako bol jeho rozpočet.
Je zaujímavé, ako niektoré historické témy, ktoré nachádzame vo filmoch, sú všeobecne známe, kým o niektorých udalostiach či osobnostiach väčšina ľudí nepočula. Deviata (španielska) légia bola rímskou légiou, ktorá v roku 140 šla bojovať na sever Británie, kde sa náhle stratili všetky jej stopy. Toto je historický fakt a dvadsať rokov po tom začína príbeh filmu. Marcus Aquila (Channing Tatum), mladý centurion, syn veliteľa Deviatej légie na svoje prianie je ako veliteľ poslaný do rímskeho tábora v Británii. Tento šikovný a odhodlaný centurion sa snaží vojenskými skutkami zase vrátiť rešpekt svojej rodine, ktorý bol spochybnený záhadným zmiznutím jeho otca. Plány mu však zmarí jeho vlastný hrdinský skutok, pri ktorom je síce vyznamenaný, ale kvôli zraneniu je prepustený zo služby. Dostáva sa do opatery svojho strýka, kde sa dozvedá, že zlatú sochu orlice, symbol rímskej moci, ktorú nosila stratená légia, má jeden z britských severských kmeňov. Toto Marcus vidí ako novú príležitosť na očistenie rodinného mena, a len so svojím otrokom Escom (Jamie Bell) sa vydáva za Hadrianov múr, čiže tam, kde ani jeden Riman nemá šance na prežitie. Ich vzťah pána a sluhu je dosť zvláštny, lebo aj keď je Esca iba otrok, Marcus si ho váži pre jeho odvahu a na druhej strane Esca nenávidí Rimanov, a všetko, čo oni pre neho predstavujú, ale Marcus mu zachránil život. V teritórii, ktorú Rimania nikdy nedobyli, stretajú sa s veľmi brutálnym kmeňom tzv. Tuleních ľudí, ktorí okrem tuleňov uctievajú aj orly, a preto si privlastnili modlu rímskej orlice. Tu sa roly Marcusa a Esci prehodia a ich vzťah, z ktorého vznikalo priateľstvo, je preto na váhach.
Oddanosť, priateľstvo, vernosť, úcta… Sú to všetko témy, ktoré často stretávame vo filmoch, chýba im len nejaká-tá romantika a skriptá na film sú hotové. A romantika je to, čo v tomto filme práve nie je. Žiadna ženská postava, ktorá by hrdinu alebo publikum očarila svojimi krivkami. Úprimne, tá filmu ani tak veľmi nechýba, len by zbytočne komplikovala dej a ešte menej času by bolo na rozpracovanie vzťahov medzi hlavnými postavami. Toto však niektorí diváci a kritici práve vytýkajú filmu. Neprítomnosť ženy spôsobuje u veľa ľudí to, že si všimnú niektoré scény medzi dvomi chlapmi a prisúdia im trošku viac lásky, ako jej tam naozaj je. I keď sa u nás v kinách prísne nekontroluje, koľko rokov má dieťa čo si film ide pozrieť, v početných iných štátoch je to regulované. Tvorcovia filmu, vedomí si toho, že ide o dobrodružný príbeh, o takú rozprávku, ktorá by sa mohla páčiť aj trochu mladšiemu publiku, sa snažili znížiť počet brutálnych scén a film je preto dostupný deťom od 13 rokov. Toto zníženie krvavých scén často pôsobí trochu umele, lebo prostredie a obdobie, v ktorom sa film odohráva, je brutálne. Režisér sa aspoň preto snažil urobiť tieto scény trochu chladnejšie výberom hudby (a ticha), no trochu staršie publikum si to hneď všimne a väčšine to bude chýbať ako neoddeliteľná súčasť filmu tohto žánru. Akčné scény možno oceniť tým, že sa používalo veľmi málo počítačových efektov, čo malo celkom dobrý efekt a vypadajú veľmi reálne, ale na druhej strane chaotické pohyby kamery spolu so strihom pani Justine Writh (ktorá už predtým spolupracovala s pánom Macdonaldom na štyroch filmoch) zapríčiňujú menší prehľad – nevidno, kto s kým vlastne bojuje a takouto dynamikou sú niektorí diváci nadšení, pokým iných to skôr nahnevá. Z vizuálnej strany však treba pochváliť zábery z cesty hrdinov, ako aj pútavé spracovanie rituálov. Scenár napísal Jeremy Brock podľa novely Rosmary Stucliff The Eagle of the Ninth. Napísať scenár pre film asi nebolo najľahšie, lebo okrem ústredného deja bolo potrebné ukázať Marcusovu zdatnosť ako vojaka a povedať aj čo sa stávalo s rímskym vojskom pred dvadsiatimi rokmi. Preto sa často niektoré veci zdajú nedostatočne rozpracované a iba akoby vyrozprávané nejakým rozprávačom. Tak Donald Sutherland, ktorý je dobrý herec, síce podáva dobrý výkon, ale jeho postava Marcusovho strýka je vlastne vo filme len preto, aby bola zámienka na rozhovor o minulosti a divák sa dozvedel niečo o stratenej légii. Výkon Jamie Bella je veľmi dobrý a v porovnaní s hlavným hrdinom filmu exceluje. Channing Tatum celý film nezmení výraz svojej tváre. Či je zranený, šťastný, nahnevaný alebo má strach – stále to vypadá rovnako. Dokonca ani vo svojom hlase nedáva poznať žiadnu emóciu a radšej nespomínať jeho šarm. Možno to bol cieľ – dokresliť vojaka bez emócií, ale na druhej strane z deja filmu akoby vyplývalo, že nejaký zápal, entuziazmus by hlavný hrdina mal mať. Vôbec nepôsobí ľudsky, a preto jemu a jeho príbehu ani diváci neveria. Keďže je režisér Kevin MacDonald hlavne známy podľa svojich dokumentárnych filmov, je jasné, že historický žáner mu sedí a snažil sa film urobiť hodne autentickým. Aj keď niektorí budú namietať, že sú tu nejaké anachronizmy, to diváka, ktorý nie je odborník na rímske zbrane alebo severné britské kmene, vôbec nevyruší. Pochváliť v tom ohľade treba spôsob, ako bol vytvorený obraz Tuleních ľudí, o ktorých sa veľmi málo toho vlastne vie. Je zaujímavé, že aj napriek tomu, že film je v angličtine, aby sa Esca odlíšil od Rimanov, má špecifický prízvuk a dialekt a herci, ktorí stvárnili všetkých Nerimanov, hovoria škótskou gaelštinou. Nájsť niekoho, kto by tento jazyk ovládal a vedel pritom aj hrať, bolo veľmi ťažké, keďže len asi 1 percento obyvateľov Škótska tento starý jazyk ako-tak ovláda. Napriek tomu boli tieto postavy dobre obsadené a herci sa snažili podať dobré výkony.
The Eagle ako film má dobrý základ a v podstate to nie je zlý film, ale niektoré (podmienečne povedané) drobnosti sú príčinou, že to nie je veľmi dobrý film. Keď sa však na neho divák pozerá ako na rozprávku, mýtus o stratenej légii, cti, vernosti a ocení jeho realistické podanie, tak mu aj tie chyby ľahko odpustí.
Réžia: Kevin MacDonald
Stanislava SLÁDEČEKOVÁ