Načo človeku celý svet, ak stratí svoju dušu?
Je to hlavná téma románu Portrét Doriana Graya. Mladý a veľmi pekný Dorian prichádza do Londýna a očaruje všetkých svojou krásou, čistou dušou a dobrým srdcom. Vďaka svojej kráse sa skamaráti s Basilom Hallwardom, mestským maliarom, ktorý si všíma Doriana zmyslom svojej tvorby a celého svojho umenia. Maliar sa rozhodne namaľovať jeho portrét a nikto si nevie predstaviť, ako ten portrét zmení život mladého Doriana a samého maliara. Okrem Basila Hallwarda pán Gray sa skamaráti s lordom Henrym, ktorý si myslí, že najdôležitejšie veci na svete sú mladosť a krása. Dorianovi vštepil ideu, že môže pozmeniť svet za pomoci svojej krásy a mladosti, môže robiť všetko, čo chce, a nemusí sa báť toho, čo sa stane. Po prvom takom rozhovore Dorian bol veľmi stratený a nepáčilo sa mu to, čo mu radil lord Henry, lebo keby on robil všetko, čo chce, to by mu skazilo dušu… Po dokončení portrétu, maliar povolal Graya a Henryho pozrieť a oceniť jeho prácu. Bola to vynikajúca, ba najlepšia Hallwardova práca. Všetkým sa maľba veľmi páčila. Iba vtedy mladý pán Gray porozumel tomu, čo mu hovoril pán Henry, že to najdrahšie, čo má na svete, je vlastne jeho krása a mladosť. Veľmi sa bál utratiť to bohatstvo. Myslel si, že lepšie je predať svoju dušu ako zostarnúť a stratiť svoju krásu navždy. Avšak Dorian nevedel, že jeho žiadosť sa splnila. Odteraz nikdy nezostarne a nezmení sa – namiesto neho sa zmení jeho obraz, bude na ňom starý a hnusný, všetky Dorianove hriechy budú viditeľné len na tom obraze, pokým jeho tvár zostane mladá a krásna. Nikto iný nevidel ten hnusný a jedovatý obraz, len Dorian každý deň pozeral, ako sa mení a kazí jeho vlastná duša.
Hlavná myšlienka tohto románu je v odkaze, aby ľudia neboli ako Dorian a aby zachránili svoju dušu. Vieme, aká je teraz doba, každý si robí, čo chce, a každá žiadosť sa dá ľahko splniť, ale človek sa nezamýšľa nad tým, čo tá žiadosť spôsobí jeho duši. Dorian sa odlišuje od nás tým, že vedel, čo sa deje s jeho dušou, ale nedbal. Preto by sme my mali dbať na to, ako žijeme a čo robíme. Veď načo nám celý svet, keď stratíme svoju dušu?
Tatiana ČEKUŠKINA JEVGENEVNA