Hovoriac o deviatom umení alebo o komiksoch je jasné, že aj v tomto umení je dominantných niekoľko škôl. V predchádzajúcom období sme najviac hovorili o komerčnom talianskom komikse (Sergio Bonelli), zatiaľ čo sa americké (Marvel, DC) a japonské manga komiksy v našej spoločnosti nikdy netešili takej popularite, ako talianske a francúzsko-belgické, ktorým sa aktuálne venujeme.
Hovorili sme o hrdinoch Corto Maltese a Asterix, ale ako zabudnúť na jedného z najlegendárnejších kovbojov v dejinách – Lucky Lukea? Netreba byť na omyle a myslieť si, že je Lucky Luke (u nás najčastejšie prekladaný ako Talični Tom) americký komiks, bez ohľadu na to, že ide o western a o Divoký západ.
Vytvoril ho ešte v roku 1946 legendárny Morris – Maurice de Bevere. Vtedy sa inšpiroval známym hercom Garym Cooperom, ktorý stvárnil početné postavy v televíznych westernových filmoch. Morris vytvoril hrdinu, ktorý sa stal nestarnúcim, a dnes ani nemusíte byť milovníkom komiksov a budete vedieť, kto je Lucky Luke. Zhruba, ako aj v prípade Corta Malteseho – Lucky Luke vyrástol v opravdivého pop hrdinu a nenájdete predmet, ktorý každodenne používame, aby na sebe nemohol mať aj detail z tohto komiksu. A nejde len o Lukea – bratia Daltonovci si tiež našli publikum, rovnako tak Luckyho kôň Jollie Jumper, ako aj „najhlúpejší pes na svete“ Rantanplana, u nás najčastejšie prekladaný ako Buvara.
V období, keď komiks vznikol, western nebol inovačným žánrom, dokonca už boli nahrávané početné filmy a umelci sa nezastavovali len na komiksoch. Lucky Luke predsa priniesol to, čo vo westerne chýbalo – je to humoristický komiks a netradičným spôsobom spracúva príbehy z Divokého západu.
Legendárny René Gosciny pracoval aj na tomto komikse a zaujímavé je, ako sa stretol s Morrisom. Morris totiž v úvodných epizódach predstavil bratov Daltonovcov a plánoval ich v pokračovaní seriálu eliminovať. Na to reagoval Gosciny, keďže mu bolo ľúto len tak sa vzdať a zostať bez zaujímavých negatívnych postáv, ktoré sa, musíme uznať, veľmi líšia od iných známych negatívnych postáv (netreba zabudnúť na Asterixa a Rimanov, ktorí sú v tomto diele predstavení dosť komicky, ako aj samotný cézar).
Neskoršie pribúda aj mama Dalton, tiež kovbojka Calamity Jane, dievčina, ktorej dámske správanie nie je blízke – nadáva, pije, smrká a mláti sa s chlapmi.
No a Daltonovci sú príbeh o sebe – štyria bratia, jeden vyšší a zároveň hlúpejší od toho ďalšieho. Sú to Joe, Jack, William a Averell, najčastejšie oblečení v tradičnej uniforme väzňov z väzníc Divokého západu. Vždy sa snažia vylúpiť banku alebo spáchať iný zločin a, samozrejme, že ich v tom znemožňuje práve Lucky Luke. Ale aj keď by mohol, dostáva sa pocit, že sa Luke a Daltonovci len pohrávajú, a keby nemali jedni druhých, bolo by im na svete nudno.
Lucky Luke, kovboj, ktorý je rýchlejší ako vlastný tieň, akoby vždy zámerne nechal odmoknuté dvere v úrade u šerifa, alebo slabo priviaže povraz, ktorým lapil Daltonovcov.
Jeho kôň Jollie Jumper je jeho najvernejším priateľom, ale nejde o obyčajného koňa – tento aj hovorí, aj hrá šach, rozmýšľa a vždy vie, pod ktoré okno má „zaparkovať“, aby Luke mohol uháňať ihneď po akcii.
Osobitný záver si príbeh o Lucky Lukeovi ani nežiada. Lucky ako aj vždy odchádza s tou istou pesničkou, ktorá tak krásne zapasuje pri konci každej epizódy – „I am a poor lonesome cowboy…“
Miroslav Gašpar
Foto: www.lucky-luke.com a www.ndr.de