A slza padla
A slza padla…
Akoby padol celý svet.
Akoby uvädol posledný kvet,
čo život nám dával.
Pery sa nám zachveli,
náš vzťah stratil svoje meno,
už nikdy viac sme neboli jedno.
A slzy padali…
Ruky boli chladné,
ako kameň pod oblakom tmavým,
akoby nimi ani neprúdila krv…
A slza padla…
Akoby padol celý svet.
Akoby uvädol posledný kvet,
čo život nám dával.
Svetlana Gašková a Branislav Čeman
Kysáč
*
???
Neviem, ale naozaj neviem
prečo som niektoré veci robila.
Nemôžem veriť, aká som bola hlúpa!
Samu seba môžem nazvať lámačkou sŕdc.
Vyznela som ako hlúpa a bezočivá
a on si to ničím nezaslúžil.
Dá sa povedať, že bol tu,
keď mi bolo ťažko
a preto som sa do neho zamilovala.
Ale nemôžem sama sebe odpustiť
prečo som mu dovolila
aby sa aj on zamiloval do mňa.
Ako som si to mohla dovoliť
iba po treťom dni,
zlomiť mu srdce na milión častí?
Vidím ho každý deň, a i on mňa.
Stretáme sa, on na mňa aj ďalej hľadí
ako pred tromi dňami.
Myslím si, že samé jeho
rozprávanie o samovražde
zabije mňa a nedá mi vôbec pokoja.
Tak viem, že toto budeš čítať,
a mám nádej, že budeš môcť
zabudnúť na všetko,
keď odtiaľto odídeš.
Kým sa tu stretáme každý deň
to sa naozaj nedá!
Ivana Faďošová
Selenča
*
Čo je na tebe také zvláštne?
Áno, viem, že ťa milovať nesmiem,
ale zo srdca ťa zotrieť neviem.
Museli by to byť kúzla a čary,
ak sa im to zo srdca vytrhnúť podarí.
Čo je na tebe také zvláštne?
Prečo ja vidím len to krásne?
Chyby na tebe už vôbec nevidím
a veľkú lásku k tebe cítim.
To si ma dáko mýliš s inou?
Ty to mňa pozývaš s tebou?
Aj on mňa naozaj má rád
alebo ma volá len ako kamarát?
Malvína Zolňanová
Selenča
*
Láska ťa zraní
Láska ťa zraní
a nepovie: Prepáč.
Len náhle odíde.
No z mosta
pre ňu neskáč.
Zmeškáš tú ozajstnú,
tú, po ktorej túžiš, nespávaš,
neješ a vtedy vieš,
že ľúbiš.
Dragana Pindrićová
GJK
*
Anjelik
Anjelik malý v kúte stál,
Na srdci veľký smútok mal.
Nemohol ľúbiť koho chcel,
Preto len pomaly, tíško mrel…
Dragana Pindrićová
GJK
*
Čakám
Ja ešte stále čakám,
čakám lásku jedinú.
Čakám, čo v živote ešte príde.
Čakám lásku úprimnú
a dievča úprimné.
Neviem.
Neviem, čo čakám,
možno čakám len sen.
Na čakanie treba
času dosť.
Preto treba mať
trpezlivosť.
Alen Alexy
Selenča
*
Pozerala som cez okno…
Pozerala som cez okno
jedného rána
a rozmýšľala o tom…
Aký by život bol bez priateľov?
Nechcem o tom ani len myslieť.
Aký by to bol život
bez školy, učiteľov…?
Rozmýšľam…
Bol by to hrozný svet.
Svet bez priateľov a múdrosti.
Priateľstvo je niečo
najkrajšie v živote.
Nikdy by som to nechcela stratiť,
ani život bez toho všetkého si predstaviť.
Valentína Kočondová
Selenča
*
Labyrint
Čo ja tu robím? Pre koho som tu?
Veď som tu sama a len sama.
Nikde nepatrím, nikomu sa neteším,
všetkých iba rozčarujem…
Chybou som ho milovala,
v jeho náručí umierala
a na teba myslela…
Sama seba som klamala
a čo som s tým dosiahnuť chcela,
ani sama som nevedela…
Srdce som nepočula,
na jeho volanie o pomoc som nedbala.
A dnes… Všetko by som inak urobila…
Lenže ide o ten prekliaty čas.
Čas, ktorý sa vrátiť ani zastaviť nedá…
Cítim, že potrebujem oddych od všetkého.
Od života, od teba, od neho
a zvlášt mňa samej…
Kamkoľvek sa obrátim – rozčarovanie
a akási negatívna energia…
Mám pocit, že topím sa
v bahne problémov a pamiatok.
Veď ako som to skôr nezbadala
a na to pozor nedala,
že všetko to, čomu sa usmejem,
sú len pamiatky na čistú páperovú zimu…
Len vtedy som bola šťastná
a toho som si nebola vedomá…
Ale vtedy sme na celom svete
existovali iba my dvaja a nikto iný…
Ale onedlho všetci iní a potom my…
A tak sa dráma aj začala
a ešte sa neskončila…
Rozpraváme sa len v monológu,
ani sa nepamätám na dialóg…
No život je len život.
Labyrint, v ktorom sa ľahko zablúdi
a kto sa v ňom stratí,
na svojej koži následky cíti…
Vesna Hudecová
Padina
*
Zase môj
Niekedy dávno bol si môj,
no stratila som tvoju lásku.
Blúdila som životom,
kým nebol si zase môj.
Niekedy som si spomenula
na tie časy, keď sme boli spolu.
Ale darmo, ty si mal na mysli inú.
Po nejakom čase som zistila,
že v tvojich myšlienkach
som niekedy aj ja.
Nečakala som ani minútku,
hneď som ti zaslala esemesku.
No niekedy sme si písali,
ale teraz som si myslela, že darmo…
Nádej však bola tu, a keď mi prišla
odpoveď, vraj nech sa stretneme,
neváhala som a napísala: Áno!
Prišiel aj ten večer,
netrpezlivo očakávaný.
Dočkala som aj tú chvíľu,
keď si povedal: Zase sme spolu.
Som šťastná, že ťa mám znovu.
Silvia Ďuríková
GJK