Život a smrť umelca (1)

 

Legenda o Meng Jiangnü

 

Stretnutie Maríny a Ulaya

mi pripomenulo nás v budúcnosti

Veľký čínsky múr, dva a pol tisíc

kilometrová vzdialenosť

Žlté more a púšť Gobi

Lebo umelec sa nesmie zamilovať

do iného umelca.

Umelec sa nesmie zamilovať do

iného umelca.

 

Omnia mea mecum porto

Všetko svoje nosím so sebou

 

Zomieram, vždy keď stratím

Jednu osobu

A priznávam sa, už ich je málo

Možno ma žiadosť tvoriť

odtíska od všetkých

Lebo písať šťastná neviem

Môj um je nekonečne smutný

a smútkom sa chová

Preto odchádzam, preto vás nechávam

 

 

Fīnis corōnat opus

Koniec korunuje dielo

 

Chcela by som bývať na ceste,

Žiť v aute a s tebou

Kúpať sa v rieke, celkom holá

Jesť ryby a divé jahody alebo letieť

s každým malým vtákom

Tvoriť umenie, aby ono stvorilo mňa

Sen ma bolí, bojím sa ho

Žijem a umieram každodenne

Nechcem aby ste to videli

 

Aranea

Kysáč

*

 

Vtákovi

 

Ako je len super bizarne,

že vôbec nie si vedomý,

že si jediný, ktorý mi teraz dáva

vedomie, že moje srdce bije a že

krása existuje,

 

ty, ktorý si sem zablúdil ktovie, odkiaľ

so šľachetnou piesňou v prostom,

neozdobenom zobáku,

 

po ktorom mi diamantovo svitlo,

že zvuk býva aj osviežujúcim štebotom.

 

Neviem ani prečo si prišiel

na toto miesto,

ktoré preteká suchotou a smädom,

lebo by som tu ja určite neprišla

keby ma tu osud nenechal

aby som suchými slzami a mlčaním

oplakávala seba a svojich drahých

 

Jarmila Hricová

Stará Pazova

*

 

Príšery tancujú blues

 

Prečo vlastne tie hlučné ulice

nazývam s vami bludiskom –

veď na konci každej z nich

existuje východisko.

Smernice vám snáď nepomôžu.

Ak sa vás sprievodca opýta: Kam?

Aká bude vaša odpoveď?

 

Áno, vy!

Tie príšery,

čo by slnko bezo mňa utvoriť zlyhalo…

Sú neustále za mnou, predo mnou

a stane sa, že mi i ruku podajú.

Niekedy sa chcú i rozbehať.

Jedna tam, iná zase svojou cestou.

Prečo to robíte?

Odpoveď neprezradia. To nie.

Poďte všetky

(aj sebavedomé, aj zmrzačené)

so mnou na tú zastávku.

Počkajme spolu na autobus,

ktorý nás odvedie ku budove,

kde vás zvládne tma.

A tak sa znovu spojíme –

budete len moje,

a ja len vaša.

 

Prečo som vlastne tie hlučné ulice

nazývala s vami bludiskom?

(Preto, že ste neboli len moje,

a ja zasa len vaša)

Niekoľko stôp, možno jedenásť…

 

Smiech. Hlasný smiech.

On. Páli si cigaretu,

a v tom zavrie oči.

Dym je vraj jedlo pre jeho príšery.

Ona. Sedí v tureckom štýle

pozerajúc, ako dym tancuje po jeho perách.

Smiech sa počuje z jej úst.

Aj jeho pohľad sa usmieva.

 

Príšery, zvoľte si partnera

a zatancujte na tento blues.

 

Saňa Strakúšeková

Kovačica

 

 

 

Spread the love