V Deň žien 2011 vyšiel nový, v poradí štvrtý album svetoznámej kanadskej speváčky Avril Lavigne pod názvom Goodbye Lullaby. Od predchádzajúceho jej vydania The Best Damn Thing ubehli štyri roky, počas ktorých sa Avril rozviedla s jej životným partnerom Deryckom Whibleyom (spevákom a gitaristom punkrock skupiny Sum 41) a tento súkromný moment v určitej miere vplýval aj na tematiku a celkový zvuk nového materiálu. Je zaujímavé, že sám Whibley pomohol v realizácii albumu Goodbye Lullaby, na ktorom tiež pracovali skladateľ Max Martin a zvukový producent Butch Walker (zaslúžilý pre zvuk hitov takých hviezd, aké sú Pink a Katy Perry).
Podľa mienky hudobných kritikov skladby z nového albumu Avril Lavigne však nemajú autentickosť, ktorá bola príznačná najmä pre začiatok jej kariéry a chýrečný debut Let Go (2002), vďaka ktorému získala status tzv. bubblegum poprock heroíny, stala sa vzorom tínedžeriek a predmetom sympatie tínedžerov v celom svete. Na albume Goodbye Lullaby Avril Lavigne sa zrejme pokúsila vniesť do piesní emotívnosť dospelejšej osoby, čoho výsledkom sú balady Smile, Push a záverečná Goodbye (priamo inšpirovaná už spomenutým rozvodom), ale sú tu aj energickejšie kusy What the Hell a Stop Standing There.
Okrem toho, že sa zaoberá hudbou, Avril Lavigne je občas aj herečkou (debutovala vo filme Fast Food Nation), dizajnuje odev a má vlastný brand parfumov (značky Black Star a Forbidden Rose).