Deň Zeme je medzinárodný sviatok, ktorý sa začal oslavovať v roku 1970 v Spojených štátoch amerických, keď sa 22. apríla 20 miliónov Američanov, čiže 10 % populácie USA rozhodlo podniknúť niečo ohľadom zlepšenia životného prostredia. Odvtedy ľudia na celej planéte považujú Deň Zeme za výzvu, aby sme sa k životnému prostrediu správali zodpovedne.

V roku 1989 Svetový fond ochrany prírody definoval biodiverzitu ako bohatstvo na Zemi, ktoré tvoria milióny rastlín, živočíchov, mikroorganizmov, zložitých ekosystémov. V dnešných časoch sme sa otočili o 360˚C. Dochádza k čoraz väčšiemu ohrozeniu životného prostredia.

ČO SA DEJE S NAŠOU BIODIVERZITOU, KEĎ PRÍDE K ZNEČISTENIU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA?

Biodiverzita mizne alarmujúcou rýchlosťou, lebo zneužívame prírodu na podporu výroby, spotreby a obchodu v našom globalizovanom svete. K strate či zmene biodiverzity dochádza na všetkých úrovniach veľmi rýchlo. Znečistenie životného prostredia vplýva na biodiverzitu, či už ľudskou činnosťou, alebo pod vplyvom rôznych faktorov (klimatické zmeny, búrky, záplavy, topenie ľadovcov, vysoké a nízke teploty a iné). Spomenuté faktory sú príčinou úbytku kvality životného prostredia. Dôležité je starať sa o čistotu nášho životného prostredia. A práve Deň Zeme je pripomienkou, aké dôležité je predchádzať vzniku odpadu, jeho separovanie, samým tým i aké životne dôležité je naše spotrebiteľské správanie, čiže koľko vody, paliva, energie spotrebujeme, koľko nakupujeme a čo nakupujeme a akým spôsobom cestujeme. Treba sa viac poobzerať okolo nás a bojovať proti strate (alebo zmene) biodiverzity, ak chceme chrániť naše životné prostredie. Základom úspechu, aby sa neohrozovalo životné prostredie, je zapojenie verejnosti do procesu ochrany a výzva ľudí na zodpovedné správanie sa k svojmu prostrediu. Myslime ekologicky a odporučme našim priateľom, rodine, známym, aby sa stali podporovateľmi zdravého spôsobu života a aktivít na zlepšenie životného prostredia na planéte Zem, lebo je to jediná planéta, kde sa rozvíja ľudský život.

SLOVO ODBORNÍKOV

V súvise s touto témou bolo mi cťou osloviť i doc. RNDr. Janu Urminskú, PhD., zamestnankyňu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, Fakulty biotechnológie a potravinárstva, Katedry chémie, ktorá na otázku, aký je jej postoj voči životnému prostrediu, sa vyjadrila takto:

„Je úžasné, že naša Zem sa vyformovala miliónmi rokov do takej podoby, že sa mohli vyvinúť na nej organizmy, aj človek. Životné prostredie je pre nás dar. Dar, ktorý je potrebné chrániť a vážiť si ho,“ povedala docentka Urminská.

Zaujímalo ma, či sa za posledných rokov na Slovensku niečo zmenilo, alebo sa iba každý rok opakujú odporúčania, ktoré by sme mali splniť, aby sme neznečisťovali životné  prostredie. „Každý človek je individuálna osobnosť. Individuálne uplatňujeme náš životný štýl a pristupujeme individuálne aj k životnému prostrediu. V posledných rokoch prístup ľudí na Slovensku k znečistenému prostrediu sa zmenil. Výrazne si začali uvedomovať, že zdravie a nekontaminované životné prostredie je veľmi vzácna a dôležitá vec. Problém je ale v neinformovanosti, v ľahostajnosti, v populizme, v tolerovaní negatív v živote, v životnom prostredí. Preto je potrebné viac trpezlivo, vedecky a objektívne informovať ľudí o nových, nastolených situáciách v prostredí, a predovšetkým o dosahoch antropogénneho konania. Od nepamäti totiž funguje, že ak je určitý problém jednoducho a zrozumiteľne vysvetlený, nie je možné, aby človek danú vec nepochopil. A ak nastoleného problému sa ujmú rozumní, fundovaní, charakterní ľudia, ktorí na Slovensku sú, potom je všetko do budúcna v poriadku. Chce to len trpezlivosť, toleranciu, zdokonaľovanie sa a pozitívno-objektívnu environmentálnu neústupnosť.“

Ivana Speváková

O tejto téme sa vyjadrila aj Ivana Speváková, vedeckovýskumná zamestnankyňa vo Výskumnom centre AgroBioTech, ktorá študovala na Fakulte biotechnológie a potravinárstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Ivana si myslí, že sme v posledných rokoch svedkami klimatických zmien, ktoré vyvolávajú mnohé obavy a otázky.

„S tým rastie potreba začať robiť niečo nové, ako sme to robili doposiaľ, a kladie sa väčší dôraz na trvalo udržateľné zdroje so zachovaním životného prostredia. Ja ako jednotlivec, a teda aj moja rodina separujeme odpad, snažíme sa šetriť pitnú vodu, ako aj elektrinu. Nemyslím tým, že si nezapnem televíziu alebo práčku, ale zhasnem, kde nemusí svietiť, zatvorím kohútik s vodou, aby sa zbytočne nemíňala voda, a podobne. Do obchodu si zoberiem vlastnú tašku, kúpim si výrobok skôr balený v papierovom obale alebo skle, ako v plaste, vyradené elektrické spotrebiče zanesiem na zberný dvor alebo do elektroobchodu, lieky po exspirácii vrátim do lekárne a mám dobrý pocit z toho,“ hovorí Ivana.

Príroda vôkol nás je bohatstvo života na Zemi. Čo si o tejto vete myslí Ivana? Ľudia si cenia to bohatstvo dané prírodou, alebo v poslednom čase ho zneužívajú?

„Som stotožnená so znením a významom vety. Rôznorodosť a pestrosť živočíšneho a rastlinného sveta je najcennejším drahokamom našej planéty. My potrebujeme našu Zem a ona potrebuje nás, ale nie takých, akí sme dnes, ale takých, akí sme kedysi voči nej boli – úctiví, pokorní, skromní a vďační. Netreba však zabúdať, že príroda je silnejšia od nás ľudí a dlho sa s ňou zahrávať nemôžeme,“ hovorí Ivana a vysvetľuje, v akej miere bol počas jej študovania dôraz na zachovávaní životného prostredia zo strany profesorov alebo samotnej univerzity:

„Počas môjho štúdia na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, na tzv. Zelenej univerzite, bolo viac možností, ako získať vedomosti a informácie o dôležitosti zachovania stability životného prostredia, buď odbornými prednáškami, prostredníctvom predmetov zahrnutých v študijnom pláne, alebo rôznymi akciami, projektmi a výzvami, do ktorých sa mohol zapojiť každý, koho táto téma a problematika zaujala.“

Dnes je mnoho článkov, buď v odborných časopisoch, alebo na sociálnych sieťach, v ktorých sa hovorí, že by sa biodiverzita mala stať naším záujmom. Avšak kladie sa otázka, kto najviac ohrozuje životné prostredie?

„Kto? Najviac my ľudia. Čo? Emisie znečisťujúcich látok, ktoré sa dostávajú do ovzdušia spaľovaním fosílnych palív a odpadov, priemyselnými procesmi, dopravou, ale aj pri výrobe a spracovaní potravín,“ hovorí Ivana a ďalej pokračuje: „Poznáme znečistenie vody, akým je vypúšťanie odpadových vôd z priemyslu, poľnohospodárskej výroby, ropnými produktmi, toxickými anorganickými, ale aj organickými látkami, ako aj pôdy, a to pesticídmi, ťažkými kovmi, priemyselnými hnojivami a ďalšími chemickými látkami. Odlesňovanie a ničenie prírodných biotopov je globálnym problémom a dobre vieme, že lesy sú pľúcami planéty.“

Na záver ma zaujímalo, aké sú rozdiely medzi Srbskom a Slovenskom, keď ide o odporúčania, ktoré každoročne máme ku Dňu zeme, či sa tie iba opakujú, alebo sa aj uplatňujú.

„Ťažko sa mi vyjadruje k tejto téme, aj keď pozorujem rozdiely medzi týmito dvomi krajinami. Najpozoruhodnejšie sú rozdiely v činnosti kompetentných inštitúcií. Keďže je Slovensko členskou krajinou Európskej únie, má nárok na čerpanie štrukturálnych a investičných fondov, ktorých cieľom je, okrem iného, investovať finančné prostriedky do udržateľného a zdravého európskeho hospodárstva a životného prostredia. Finančná podpora znamená realizáciu vízií a plánov pre zdravšiu planétu a života na nej,“ uzaviera Ivana.

Áno, početné fondy Európskej únie určite veľa pomôžu. Aj naša krajina, ktorá je v procese prístupových rokovaní, môže v určitej miere počítať s prostriedkami EÚ, no oveľa účinnejšie by možno bolo vplývanie na zvyky obyvateľov našej krajiny.

Pokým uprostred lesa budeme nachádzať staré pneumatiky a plechovice, pokým v riekach budú spolu s rybami plávať staré sporáky a iné zariadenia, financie budú nadarmo strovené. Zlé zvyky sa musia zmeniť, buď neustálym informovaním, alebo pokutami – o tom nech rozhodnú kompetentné osoby. To, čo my môžeme urobiť, každý vo svojej rodine, je uplatňovanie určitých zásad, ktoré nebudú negatívne vplývať na životné prostredie. A možno svojím konaním podnietime aj iných, aby robili dobre za našu Zem.

Marína Horvátová

Foto: I. Speváková, J. Pániková a z verejných zdrojov

Spread the love