Rozlety – február 2014

3. júna 2014 | Komentár

 

A čo plešatá speváčka?

 

Dnes som v jedle našiel vlas

dlhý a čierny

Obed som si robil ja

a mám krátke

hnedé vlasy

Čo to môže byť?

Kto mohol používať

moju panvičku?

Možno suseda z vedľajšieho bytu?

Lebo keď v podstate

bývaš sám, takéto veci

by sa nemali stávať

Spomínam si, včera večer som

tu mal slečnu, ktorá mala

dlhé, čierne vlasy

Áno, je to jej vlas

Vlas po vlas a za tri roky

mám hotovú parochňu

Aspoň Ionescova

Plešatá speváčka bude mať

niečo na hlave

Revolúcia v umení

 

Aranea

Kysáč

*

 

O matke

 

Stojíš tu nado mnou,

bdieš každú noc pri mne vtedy,

keď sa necítim najlepšie.

Spĺňaš množstvo mojich prianí

a prečo?

Prečo ma máš tak rada?

Prečo sa tak staráš o mňa?

Často sa trápiš.

Hovorím ti: Nerob si starosti!

Ale vždy odmietaš všetky moje blbosti,

nedovolíš, aby mi niekto ublížil.

Hovoríš: Som tvojou matkou,

musím ťa chrániť!

A čo ja? Ako sa ti za to odvďačím?

Ako ti vynahradím toľké starosti?

Môžem ťa iba milovať a nikdy neopustiť!

Či to stačí pre všetko, čo si mi dala?

Ale ty nikdy nepovieš nie!

Hovoríš: Láska a porozumenie budujú chrámy.

Z. K. Bimbo

Kovačica

*

 

Park

 

Svet plný lavičiek a gaštanov, čo prvé lásky pamätajú.

Tento svet pamätá prvé lásky a prvé zlámané srdcia,

už iba v tomto svete lastovičky lietajú.

Ten svet je nášmu svetu najkrajšia ozdoba.

 

Hej, vy stromy, čo lásku mnohých chránite,

mne zamilovať sa bránite.

Hej, ty dievča, čo o šťastnej láske snívaš,

podaj mi ruku, ruku záchrany!

 

Hej, vy kvety vášnivé,

čo krášlite ten svet lásky a šťastia,

ochráňte moje srdce priaznivé,

objímte ho! Starosti nech sa stratia!

 

V diaľke bolo počuť detský smiech…

 

Daniel Strakúšek

Kovačica

*

 

Myšlienka, sen a skutočnosť

Stojíš pri mne

Je to pocit lásky

Myslíme a snívame spolu

 

Tik-tak vyznieva

pripomína časy

Minulé a budúce

Detstvo a starosť

A nič nečaká, iba odchádza

Pomaly, ale iste…

 

Tina Bokorová

Padina

*

 

Imúnna na teba

 

Nemohla som odolať

chladným perám,

akoby som

sneh bozkávala.

Bozk lieči všetko,

mňa tvoj zabil

a vytrel každý cit,

ktorý som mala.

 

Prišiel si ako diabol,

s egom po nebesá.

Neprispôsobil si sa

kdekoľvek si bol.

Či v mojom náručí,

či v mojich snách,

správal si sa stále rovnako,

mal svoje pravidlá.

 

Myslíš si, že sa môžeš vrátiť

a pokračovať tam, kde si zastal?

 

Tatiana Krížová

GJK

 

 

Share Button

Značky: ,

Kategória: Rozlety

Pridajte komentár

Top