Rozlety – január 2014

3. júna 2014 | Komentár

 

Pohreb

 

Všetci sme mŕtvi.

Nikto na tejto planéte

nežije.

Ani ja, ale predsa píšem.

Ľudia sedia v bare,

pijú kávu a jedia zmrzlinu.

Píšem a pozerám

či niekto z nás ožije.

Pozerám von oknom,

milión ľudí a ani jeden

Človek.

Všetci sme mŕtvi.

Big Bang!

 

 

Pohreb II.

alebo: pravidlá Pohrebu

 

Keď niekto umrie, ideš na pohreb

Možno sedíš vedľa mŕtvoly

a chvála Bohu necítiš nič

lebo si pod silnými liekmi

Čo v podstate predstavuje pohreb?

Pre ľudí?

Diskutabilná otázka, lebo väčšina

ľudí ide na pohreb nachovať sa smútkom

tých ľudí, ktorým sa smrť stala

Vidieť, kto sa ako obliekol, či náhodou niekto

Nemá červený rúž alebo iný pohľad ako ostatní

Ktorý verš, z ktorej kapitoly váš obľúbený farár prečíta

(ak je mŕtvy z Baptistickej cirkvy a vy ste

Evanjelik, tak sa pohrebu nezúčastníte)

Ukázať svoju najnovšiu čiernu šatu

Plakať na silu a najesť sa kroasánov

Možno opiť, lebo domáca pálenka je

z broskyni a nájde sa aj čerešňa

Lebo tam je jedlo a alkohol zdarma

A všetci sa smejú

Tak rýchlo zabudnú,

že pred polhodinou vrieskali na Boha:

Prečo? Prečo si mi ho vzal?!

Ach, Bože, kiež by si miesto neho

zobral mňa!

Boh vás už nepočúva, lebo ste falošní

A je mu od vás zle

Boh ohluchol a onemel

Spätná väzba, dobrí mojí ľudia

Základ, je to cyklus

Ako život a smrť

Tak jedzte a pite, kým ste živí

lebo to čo vám do tej truhly dajú

aj tak nebudete môcť zjesť, ani vypiť

Nebudete môcť spievať, ani plakať

Veď nebudete môcť ani žiť

Takže, čo je pohreb v podstate?

Život či smrť?

 

Aranea

Kysáč

*

 

Zobúdzanie dajakých zverí

 

Dotykmi povzbudíme

V nociach tých najtmavších

Túžbu, namiesto zimy

A trblietanie očí naších.

Vášeň, zdá sa, budí dajaké zveri.

Teplota tvojích perí

Prúdi mojím telom

Jak hladná… nenasýtená zver.

A pátraš, pátraš po ňom smelo.

Vášeň, zdá sa, budí dajaké zveri.

Rytmus toho dychu opíja

Jak hedonistu víno staré

Ktoré si tíško, v samote upíja.

Nejde tu o nič márne.

Vášeň, zdá sa, budí dajaké zveri.

Zmysly vyplň mi všetky sebou.

Vždy, ako by po prvýkrát

Príď mi s dušou smädnou.

Ako by to mal byť posledný krát.

Vášeň, zdá sa, budí dajaké zveri.

Pohľady hmlisté blúdia

Nad ránom malým bytom –

Existujú vôbec ešte ľudia?

Tu nie, len v svete nejakom… inom.

Vášeň, zdá sa, budí dajaké zveri.

 

Saňa Strakúšeková

Kovačica

*

 

Mizerné sny ako stratené dni

Vlečú sa za ním ako prázdne hry

Stratené pohľady v čiernych očiach

Smutné vankúše v bezsenných nociach

 

Malé svetielko svieti v čiernej tme

Pre strateného človeka spasenie v sne

Zlaté ruky vyťahujú ho z hĺbky

Modré oči, usmievavé slnečné lúky

 

Uzerá sa do pohľadu toho a neverí

Mesiačik sa usmial, pohladil mu pery

Vráskavé prsty, čo silné tóny hrali

Chytajú jej ruky, čo jeho srdce vzali

 

Pevne sa chytá o jemnú postavu

Neverí sa mu, že jej úsmevy zostanú

Srdce mu bije ako spevavé vtáča

Zrodil sa znovu, koleso sa otáča

Vlastimír Povolný

Padina

*

 

Naučila si ma v búrke s hlavou hore kráčať,

v živote využiť každú chvíľu.

Naučila si ma svojím telom vietor lámať:

Každý nový pád dá ti novú silu.

 

Ukázala si mi ako v tomto krutom svete prežiť

a že za každým oblakom skrýva sa dúha.

Aj keď niet slnka, ty svojím slnkom musíš byť,

lebo cesta k šťastiu je dlhá.

 

Daniel Strakúšek

Kovačica

*

 

Titanik

 

narazí naň mohutná vlna

realita, holá skutočnosť

 

aj keď vie svoj cieľ

aj keď má motory

Eol určuje smer jeho pohybu

inak

 

malá ľadová kryha

áno malá

práve tie malé veci

sú najväčšie prekážky

 

nevidel ju

hustá hmla

 

hovoria: stroskotal

nestroskotal

utiahol sa iba

do najtmavších častí valéra

tam najskôr uzrie svetlo

 

Rebeka Majdlíková

ZŠ m. Tita v Padine

 

 

Share Button

Značky: ,

Kategória: Rozlety

Pridajte komentár

Top