Hudba bola vždy vo filmoch dôležitý komponent, dokonca aj za čias nemých filmov premietania boli sprevádzané hudobným vystúpením. Keď sa do filmov dostal aj zvuk, prvým celovečerným filmom bol práve muzikál. Tento žáner svoj rozmach zažil hlavne v päťdesiatych rokoch minulého storočia a bol prevažne obľúbený v USA. Dnes sa muzikály netočia tak často, ale napriek tomu (alebo možno práve kvôli tomu) sú spravidla obľúbené u divákov, chválené kritikou, zbierajú filmové ceny a film La La Land nie je výnimkou.
Sebastian (Ryan Gosling) je pianista, ktorý žije džezom a jeho snom je vlastniť bar, v ktorom by zase oživil tento hudobný štýl a vrátil mu jeho starú slávu. Mia (Emma Stone) je mladá herečka, ktorá chodí na nespočetne veľa hereckých konkurzov a kým čaká na svoju veľkú šancu, pracuje v kaviarni. Jedného večera počuje hrať na piane Sebastiana, ktorý jej hneď učarí, i keď je voči nej veľmi drzý. Zhodou okolností však Sebastian a Mia na seba viackrát narazia a vyvinie sa medzi nimi priateľstvo, ktoré prerastá v lásku. Jeden druhého inšpirujú, aby išli za svojimi cieľmi – Sebastian začne hrať hudbu, ktorú nemá rád, aby zarobil peniaze na vysnený bar, Mia zase napíše divadelné predstavenie pre seba, aby si sama sebe dala šancu zažiariť. Časom sa stáva jasné, že ak chcú dosiahnuť svoje sny, musia do toho vložiť celého seba, obetovať nielen svoje zásady, ale aj iných, čo vážne ohrozí ich vzťah.
Film La La Land nie je len muzikál sám za seba, ale je zároveň aj poctou, spomienkou na úspešné muzikály v ich zlatej ére. Pravdaže, má svoj originálny nápad a príbeh, ale väčšina „muzikálovej“ časti filmu nápadne pripomína známe scény z muzikálov, ako Singin In The Rain či An American in Paris. Scenár Damiena Chazellea v prvej časti filmu tiež veľmi pripomína tieto muzikály, je romantický, veľmi „sladký“ a idealizovaný, ale v druhej časti je striedaný s chladnejším pohľadom na situáciu, je reálnejší a v podstate zaujímavejší a napínavejší. Okrem toho, že pre film napísal dobrý scenár, pán Chazelle film aj výborne režíruje. Scény sú veľmi dobre spracované, niektoré sú nadlho rozohrávané, ale majú na diváka o to väčší dopad. Film La La Land je tretím celovečerným filmom, ku ktorému pán Chazelle napísal scenár a ktorý režíroval. Zaujímavé je, že všetky tri filmy sa z väčšej časti zaoberajú džezom a hudobníkmi, čo asi súvisí s režisérovou (nateraz) nesplnenou životnou túžbou hrať na bicích v úspešnej džezovej kapele.
Okrem toho, že film je dobre vyrozprávaný, upútal pozornosť verejnosti aj kvôli dobrým hereckým výkonom. Možno tu hovoriť hlavne o hereckých výkonoch hlavných hercov Emmy Stone a Ryana Goslinga, keďže ostatní herci sa na plátne objavujú asi na dve minúty. Ryan Gosling si za svoj výkon už odniesol Zlatý glóbus a niekoľko nominácií. Jeho výkon je vo filme dobrý, ale je zatienený výkonom Emmy Stone, ktorá tiež má Zlatý glóbus a ďalšie nominácie. Keďže hrá herečku, ktorá chodí na konkurzy, má veľmi široký repertoár postáv, v ktorých sa mala možnosť prejaviť, ale mala aj neľahkú úlohu, keďže musela rýchlo striedať odlišné emócie, čo veľmi dobre zvládla. Napriek tomu, že herci podali výborné výkony, nemusia niesť celý film, lebo ten je dobre vyrozprávaný a remeselne spracovaný. Okrem spomínaných režijných predností, film je aj technicky na vysokej úrovni. Keďže je veľká časť filmu spracovaná tak, aby v krátkom čase ukázala veľký časový úsek deja, kameraman Linus Sandgren a strihač Tom Cross museli byť dosť kreatívni, aby nestratili pozornosť diváka. To sa im viac-menej aj darilo, i keď niekto, kto nie je práve fanúšik muzikálov, sa pritom musel veľmi namáhať, aby sa nenudil. Hudba Justina Hurwitza sa k filmu dobre hodí, i keď nie je tak dobre zapamätateľná ako to často býva u populárnych muzikálov. Pán Hurwitz doteraz komponoval hudbu iba k trom filmom, a to práve ku všetkým, ktoré režíroval pán Chazelle. Ako vidieť, ich spolupráca prináša plody, keďže každý nový film získaval viac a viac náklonnosť divákov, ako aj pozornosti od kritiky.
V USA má muzikál veľmi silnú tradíciu. Muzikály v kinách bývajú tam spravidla úspešné a lepšie zarábajú ako v Európe, ale pre nich je veľmi podstatná aj divadelná scéna a hlavne Broadway. Neprekvapí preto, že nejeden sfilmovaný muzikál je jeho adaptácia z divadla a naopak, že nejeden film má svoje úspešné divadelné predvedenie. Preto je celkom možné, že aj tento film sa dožije svojej divadelnej podoby. Aj keď film začínal s nie veľmi presvedčivým zárobkom v deň celosvetovej premiéry, po mesiaci premietania je komerčne veľmi úspešný. S rozpočtom asi 30 miliónov zarobil nateraz takmer 180 miliónov dolárov, čo ho robí jedným z najmenej nákladných a najziskovejších muzikálov za posledné roky. Viac ako polovicu svojho zárobku vďačí americkému publiku, ale svoje sympatie získal aj u európskeho publika. Diváci predovšetkým vyzdvihujú herecké výkony a uvítali hlavne fakt, že je to osviežujúca zmena a pekné podanie príbehu. Kritika je voči filmu veľmi dobre naladená. Je prakticky nemožné nájsť opodstatnenú negatívnu kritiku. Okrem toho, aj ostatní filmoví tvorcovia sa nechali filmom uniesť, a tak La La Land začal lámať rekordy v počtoch cien a nominácií. Získal rekordných sedem Zlatých glóbusov, t. j. v každej kategórii, v ktorej bol aj nominovaný, je nominovaný na 11 cien BAFTA a na 14 Oscarov, medziiným za najlepší film, scenár, réžiu a herecké výkony. Vo všetkých kategóriách má pritom veľmi dobré šance aj ceny získať, nielen preto, že je to dobrý film, ale aj preto, že je to niečo trošku iné, než sme v poslednom čase mohli vidieť, ale hlavne kvôli téme – lebo kto z filmových tvorcov nebol v takej situácii ako hlavné postavy, kto z nich nemusel obetovať veľa toho, len aby splnil svoj sen v Hollywoode?
Je pravda, že film má veľmi veľa predností, ktoré určite zatieňujú jeho nedostatky, ale jedným jeho veľkým nedostatkom pre veľa divákov je asi fakt, že je to muzikál, čiže žáner, ktorý divák musí mať vyložene rád. Ak nie ste teda fanúšikom muzikálov a ešte k tomu ak nemáte radi džez, je dosť veľká pravdepodobnosť, že prvých 75 minút zo 128-minútového filmu sa budete premáhať. Začiatok filmu je samá pesnička a tancovanie z ničoho nič, film je dokonca miestami nudný, ale potom naberá otáčky a má scény, pre ktoré stojí za to vydržať. Pravdaže, pekné vyrozprávanie príbehu a trochu osvieženie v téme a ľahkosti tónu filmu je medzi oceňovanými filmami príjemné uvítanie. Každopádne film La La Land si svoje miesto medzi najlepšími filmami minulého roku zaslúži a určite poteší hlavne fanúšikov muzikálu.
Stanislava Sládečeková