Moje dobrodružstvo   Bola som tam… Prechádzala som sa krajinou lásky. Rozprávali, ja som ich nepočula. Bolo vidno, ja som nevidela. Nemožno počuť, nemožno vidieť. Iba som cítila. A myslela. Premýšľala som o tom, čo mohli rozprávať, čo som tam mohla vidieť. Pamätám sa, že som si city farbami predstavovala, vraj tej purpurovej nadostač! Viem, že som si seba [...]

  Ťažká slza   Zase som sa našla na ceste ktorá konca nemá Vydýchla som posledný dych čo prúdil vo mne. Špina. Tkala som si budúcnosť, čo by ma naučila. Vytkala som si ju myšlienkami no slza sa z nich zrodila Dala som ju tebe Vsadila som ti ju do oka Chcel si ju skryť Vyšla… ťažká, no čistá… Alchýmia… [...]

  Jednoduchoplnosť   Mali sme všetko a sklopili sme pakt, že to nestratíme. Navonok sme sa zľakli svojej tiene, predsa očarované, akoby sme sa vznášali nad oceánom v celkovej šialenosti rozumu. My sme boli úplní. Rátajúc na to, že dni sú kratšie, chveli sme sa ako stromy. Raz prišla aj tma, tam sme našli skrýšu detských očí. Neviem. Tak blízko [...]

  Neviem prečo   Neviem prečo chodím touto cestou. Neviem prečo sa rozprávam s týmito ľuďmi. Neviem prečo robím, čo nechcem. Neviem prečo chcem byť stále niekto iný. Chcem spoznať To, pre čo žije každý, ale nejako mi to uniká, aj keď ho mám v dlani. Neviem prečo stále niečo hľadám – asi preto, lebo mi niečo chýba. Neviem prečo [...]

  Priadze tvoria nás   Zmarená prítomnosťou dôkazu Neviditeľného a ďalekého Pátrala po ňom Preskúmala súhvezdia   Žiarenie slnka Boj oblakov o jedinečnosť Tiež šla na sneh – kamennú guľu Zvanú mesiac Potrebovala pocítiť súvis Ktorý nájsť v danom kozme nevedela   Červené priadze sa vznášali Bezprostrednými vlnami mora Ihly zrazu zmenili penu Jeden, dva, tri Dvadsaťšesť Očko za očkom [...]

  Celú noc ležím v objatí minulosti, prekrytá prikrývkou tkanou spomienkami. Stratená vo svojej vlastnej hlave, v labyrinte s miliónmi chodníkov. Kročila som sem celkom vedomá, že tu budem sama a v tichosti. Dvere som predsa nechala otvorené, ak ešte niekto potrebuje ticho. Ak ešte niekto chce nájsť správnu cestu von z labyrintu…   Vesna Hudecová Padina *   Dúfam… [...]

  Analýzometer   Vieš, nevieš, čítaš ma, kto som. Nepoviem, nepočuješ, čo chcem povedať. Nerozumieš, lebo nedovolíš Myslíš, nemyslíš, úbohé mienky. Pre mňa robíš hanbu, analýza. Nepoznáš, lebo vieš len seba. Nevidíš, lebo dlho snívaš. Stop! … poviem ti pravdu: Nechaj už tak! … len ešte niečo, čo poviem sucho: PRAVDA je jednoduchá…   Adora Naiad Kysáč *   Nevoľné [...]

    Strom   Myslíš si aj ty niekedy, že je ten suchý list, čo sa na pustom strome posledný kýva, starček, ktorý zosnúva?   Myslíš si aj ty niekedy, že je šepot stromov roztrúsené tajomstvo a lístie tisíc úst, ktoré ho nezávisle rozťalo na šeptavé kúsky?   Nemyslíš si náhodou aj ty, že je strom div a jeho zázračná kôra práve [...]

    Máš problém?   Ty… Zobúdzaš sa v čare svetla, slnko ťa pozdravuje, nahnevanou nohou vláčiš sa jesť. Oni nemajú svetlo a ani slnko im nesvieti ako tebe… Hnevajú sa na svet. Ty! Prdkáš si v škole, nudíš si oči, myslíš si o sebe ako o prezidentovi. Len ty ničíš všetkých, teba nesmú… Oni nemajú ani na fazuľu, nudí [...]

    Moje meno   Moje meno nejestvuje, ja som iba tieňou nad dnom Poveď ma do svetiel, nech sa navždy stratím so snom Moje meno sám život píše na chrbte nebeskom Ono je krásne, dokonalé a vie o všetkom.   AdoraNaiad *   Najkrajší pocit Keď mi povieš tie slová, keď sa mi pozrieš do očí, konečne letím znova. [...]